Hrozba smogu a prašnosť

Obchvat po vzore iných miest v Žiline, žiaľ, nie je možný

V roku 1993 sa začalo stále a systematické monitorovanie kvality ovzdušia v Žiline pomocou dvoch automatických monitorovacích staníc, ktoré sú v prevádzke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Jedna z nich je umiestnená v centre mesta a druhá na najväčšom žilinskom sídlisku Vlčince bez priameho dotyku s frekventovanou dopravou. Na týchto staniciach zaznamenávajú koncentrácie prachu, oxidov dusíka, oxidu siričitého a uhoľnatého, sulfátu a ozónu. Za sedem rokov sa získal rozsiahly súbor údajov, ktorý spolu so súborom za 11 rokov systematických meraní koncentrácie oxidu siričitého a oxidov dusíka a počas troch rokoch aj prašnosti, dáva dostatočný prehľad o znečistení ovzdušia v Žiline. Možno konštatovať, že ovzdušie v Žiline je mimoriadne znečistené. Jeho kvalita je v rámci Slovenska jednou z najhorších. Na sídlisku Vlčince je napríklad vyššie znečistenie ovzdušia než v centre Bratislavy na Kamennom námestí. Tento stav dáva opodstatnenie na vytváranie radikálnych ochranných opatrení, ku ktorým patrí aj smogový regulačný systém. Navrhovaná vyhláška o smogových opatreniach v Žiline sa zaoberá zimnými smogovými situáciami, pretože v tomto období sa tu veľmi zhoršujú rozptylové podmienky a zvyšuje sa

množstvo emisií

z energetických zdrojov. Varovný systém pre „letný“ typ ozónových smogových situácií je podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia plne v pôsobnosti Slovenského hydrometeorologického ústavu. V Žiline možno rozlíšiť dva typy zimných smogových situácií. Spôsobených oxidmi dusíka pochádzajúcich najmä z automobilovej dopravy a spôsobených buď samotným oxidom siričitým, alebo spoločne s ním aj prašnosťou v ovzduší. Z veľkých zdrojov znečisťovania je významným producentom emisií oxidu siričitého a oxidov dusíka Tepláreň Žilina a chemické výroby v areáli bývalých Považských chemických závodov. Emisie z Teplárne však vďaka jej vysokému komínu (192 m) a vyššej teplote odpadových plynov zasiahnu územie Žiliny len výnimočne. Naopak, emisie z chemických výrob, hoci ich množstvo je oveľa nižšie, pri výške komína 86 m zasahujú územie Žiliny častejšie. Miestne sa však výrazne podieľajú na znečistení ovzdušia aj niektoré pomerne

malé zdroje

spaľujúce najmä hnedé uhlie. Niektorí prevádzkovatelia stredne veľkých zdrojov sa ani po opakovanej výzve nedostavili na prerokovanie návrhu prevádzkového poriadku smogového regulačného systému. Ďalším zásadným problémom pri vytváraní smogového systému v Žiline je regulácia automobilovej dopravy. Použiť systém, ktorý prijali napríklad v Košiciach alebo v Prahe, teda vytvoriť okruh okolo mesta, cez ktorý sa automobilová doprava nepustí, nie je v Žiline realizovateľný. Nie je tu prijateľná možnosť obchádzok. Napríklad tranzitná nákladná doprava cez Žilinu, smerujúca od Bratislavy k Tatrám, by musela obchádzať mesto odbočením najneskôr pred Trenčínom - po ceste E 572 cez Banskú Bystricu. A aj tak by sa museli na hraniciach zaťaženého územia Žiliny vybudovať veľké záchytné parkoviská a z nich zriadiť autobusovú kyvadlovú dopravu do centra, čo je ekonomicky i organizačne nereálne.

Viliam Sluka