Hospodársky denník
USD48,295 Sk
EUR42,058 Sk
CHF28,483 Sk
CZK1,332 Sk
  Štvrtok  7.Marca 2002

Zmeny vzbudzujú nedôveru

Chýba prehľad stavu a potrieb miest a obcí

„Dnešný stav v reforme verejnej správy sa výrazne odlišuje od predstavy, ktorá ešte nedávno vznikala na rozličných odborných fórach pri jej príprave,“ povedal nám poslanec NR SR a primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský. „Momentálne sme sa našli v najvzdialenejšom bode cesty, ale verím, že sa to priblíži k tomu stavu, o ktorom sme rozprávali, aj keď to už nebude o dvanástich samosprávnych územných celkoch, ako to bolo pôvodne myslené. V každom prípade je však zrejmá tendencia, že vytvorením vyšších územných celkov začína fungovať regionálny samosprávny život.“ Podľa primátora príčina odklonu spočíva v tom, že sme vytvorili územnosprávne celky, ale nedefinovali smery a premeny súčasnej štátnej moci, ktorá funguje cez krajské a okresné úrady. Teda to, ako a kedy sa premenia. „Nie tak, ako je to dnes, keď nenastáva to, čo sme chceli dosiahnuť. Mám na mysli zlepšenú kontrolu a úsporu financií.“ A. Slafkovský si myslí, že prvý výraznejší zlom by v reforme predsa len mal nastať k prvému júlu tohto roka a v malých mestách a obciach už k prvému aprílu, keď na ne prejdú domovy dôchodcov. Od júla sa to však bude cítiť všade, lebo začnú prechádzať kompetencie v základnom školstve. V tejto súvislosti podotkol psychologický aspekt reformy, že „každú zmenu vnímajú občania negatívne dovtedy, kým neprídu na to, že zmena im prináša aj nejaké zlepšenie. Lebo zabehnutý systém je zabehnutý. Zmenou, ktorá príde s presunom kompetencií na samosprávu a aj istým občianskym tlakom, sa mestá a obce dostanú do situácie, že sa budú musieť viac zaoberať aj záležitosťami okolo vybavenia a prevádzky školských zariadení“. Primátor hovorí, že financovanie napríklad zariadení pre seniorov, ale aj iných, ideálne nikdy nebude. Optimistickejšia predstava by bola taká, že sa uskutoční pasportizácia, teda opísanie reálneho stavu, problémov a potrieb a podľa toho v nadväznosti na počet chovancov alebo aj študentov či obyvateľov by sa stanovila aj finančná potreba s perspektívou na niekoľko rokov. „Ale keďže takto na Slovensku nefunguje nič a od modelu, ktorý je napríklad v Holandsku, sme ešte veľmi vzdialení, máme čo robiť. Hovorím o predstave, ako by to malo vyzerať a nie ako to v skutočnosti je, lebo takáto pasportizácia sa neurobila za posledných dvanásť rokov ani na úrovni miest a obcí. Obce dostávajú financie len podľa počtu obyvateľov. Ich potreby sú tak stanovené veľmi hrubým spôsobom a nezohľadňujú sa ich špecifiká,“ dodal A. Slafkovský.

Andrej Pokojný

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.