Kompetencie ich netrápili

Reforma musí byť prirodzená, ale aj postupná

Zákon o obecnom zriadení z roku 1990 predstavoval veľkú systémovú zmenu a nedalo sa predvídať, čo všetko prinesie. „Musíme predpokladať, že aj zákon o vyšších územných celkoch bude mať podobný vývoj a bude musieť byť zo začiatku častejšie menený. Tiež asi nemohol predvídať skutočnosti, ktoré nastanú v systéme regionálnej samosprávy.“ Ako ďalej v rozhovore pre Hospodársky denník uviedol prednosta okresného úradu v Žiari nad Hronom Ing. Michal Novotný, problém vidí aj v ľuďoch. Niektorí poslanci samosprávnych krajov alebo pracovníci vo vrcholných funkciách regionálnej samosprávy, ako aj zamestnanci úradov vyšších územných celkov, nemajú skúsenosti z verejnej správy. „Absencia skúseností môže robiť rôzne problémy. Aj tu stále platia základné poznatky zo psychológie práce o päťročnom cykle. Keď človek, bez ohľadu na prax a vzdelanie, začne pracovať, potrebuje sa asi dva roky učiť. Naše školstvo, či stredné alebo aj vysoké, nepripravuje pre akýkoľvek odbor absolventov z právneho a ekonomického aspektu výkonu ich povolania. Ale v praxi je to jedna z najdôležitejších podmienok. Tam sa to potom musia

na vlastnej koži

naučiť. Dva roky sa teda učia, tretí rok začínajú pracovať samostatne bez ohľadu na prax a vzdelanie, štvrtý rok to začína byť pre nich rutina a piaty rok nuda. Potom sa už žiada posun. Buď vertikálny, alebo aj horizontálny. Následne sa päťročný cyklus začína opäť, aj keď ho dnes urýchľuje výpočtová technika.“

Prednosta zastáva názor, že ani samospráva, a to ani obecná, hoci funguje už dvanásť rokov, nie je pripravená automaticky prevziať všetky kompetencie. Prechod musí byť postupný a prirodzený. Musia sa vytvárať podmienky na to, aby občan s prechodom kompetencií nebol poškodený. „Moje skúsenosti sú také, že malé obce sa o kompetencie nebili. Väčším mestám to však

problémy nerobí,

teda tým nad 20-tisíc obyvateľov. Ale menším, keď sa kompetencie akumulujú, už problémy môže spôsobiť.“ Podľa M. Novotného dôležitá je preto otázka spoločných úradov. Od prvého januára 2003 má do pôsobnosti miest a obcí prejsť stavebný úrad. „Na odbore životného prostredia má oddelenie stavebného úradu päť pracovníkov. Ako týchto piatich v prípade nášho okresu rozdeliť medzi 35 obcí? Bez spoločných úradov nie je možné všetky kompetencie presunúť. Aký bude ich vzťah voči starostom a primátorom?“ Prednosta si položil otázku, či nebude musieť prísť k tomu, ako napríklad v štátoch severnej Európy a aj vo väčšine štátov západnej, kde nastala koncentrácia miest. Napríklad v Dánsku, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, sa znížil zo zákona počet politických obcí asi na desatinu. „Nešťastím bolo, že v nestrediskových obciach sa začalo obmedzovať povoľovanie výstavby rodinných domov. Tým, že sa to usmerňovalo dosť násilne, myšlienka

strediskových obcí

sa značne zdiskreditovala. Vidiek sa dosť vyľudnil a po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 na systéme strediskových obcí neostala suchá nitka. Obce, ktoré už boli spojené, napríklad pri väčších mestách, sa od nich odčlenili. Táto myšlienka je teda značne zdiskreditovaná, aj keď pri jej zavádzaní sa argumentovalo, že bola prevzatá od Západu. Lebo nie je možné kompletnú vybavenosť a služby zabezpečiť vo všetkých obciach. Asi sa k tejto myšlienke budeme musieť vrátiť s tým, že využijeme dnešné poznatky, naše vlastné, ako aj z iných krajín,“ povedal na záver rozhovoru prednosta okresného úradu.

Vladimír Turanský