Skolonizujeme vesmír?

Ľudstvo musí v tomto tisícročí začať kolonizovať vesmír, inak ho do konca milénia zničí smrteľný vírus, varuje britský vedec Stephen Hawking. V treťom tisícročí nám podľa neho nehrozí armagedon vo forme nukleárneho vyhladenie v „štýle“ studenej vojny, no môže prísť v zákernejšej a neviditeľnej forme. Väčšie ohrozenie predstavuje biológia - jadrové zbrane si totiž vyžadujú obrovské zariadenia, genetickému inžinierstvu však stačí malé laboratórium. Všetky laboratóriá na svete nemožno riadiť.

„Nebezpečenstvo je v tom, že buď náhodou, alebo úmyselne vytvoríme vírus, ktorý nás zničí. Nemyslím si, že ľudské pokolenie prežije nasledujúcich tisíc rokov, iba ak by sa rozšírilo do vesmíru,“ uviedol Hawking s tým, že existuje príliš mnoho „nehôd“, ktoré môžu postihnúť jednu planétu. Preto tvrdí, že ľudia sa kvôli prežitiu budú musieť naučiť žiť vo vesmíre. Na otázku, či verí, že každý človek je vo svojej podstate dobrý, odpovedá: „Ľudstvo je produktom evolúcie. Prirodzený výber bol založený na agresii - čím agresívnejší bol jednotlivec, tým skôr prežil a mal deti. Teraz sa však podmienky zmenili. Túto zmenu dokážeme rozpoznať našou inteligenciou, no naše pocity sú stále agresívne.“

Pokiaľ by však ľudské bytosti cestovali vo vesmíre ďalej ako po planétu Mars, pravdepodobne by sa už nemohli vrátiť späť na Zem, pretože ich mozog by podstúpil nezvratné neurologické zmeny. Ako tvrdí španielsky vedec Javier de Felipe, spolupracujúci s americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) na projekte Neurolab, ľudský mozog sa milióny rokov vyvíjal v podmienkach prevládajúcich na Zemi. Jeho štruktúra i činnosť sú preto prispôsobené na podmienky podobné pozemským, a pokiaľ by sa tieto podmienky zmenili, musel by sa nevyhnutne zmeniť aj sám mozog.

Projekt Neurolab (Neurolaboratórium) skúma, aké účinky má cestovanie vesmírom na ľudský mozog. Podľa Felipeho by v podmienkach bez tiaže mozog nebol viac schopný rozlišovať medzi dňom a nocou, a rovnako by stratili svoj význam aj pojmy ako hore či dolu. Experimenty s myšami a ďalšími zvieratami ukázali, že neurologické spojenia a konfigurácia neurónov v mozgu sa vo vesmíre menia. Ak ľudia pôjdu ďalej než po Mars, uzatvára španielsky vedec, bude to pravdepodobne s cieľom založenia kolónií, z ktorých sa na Zem už nevrátia.