Hospodársky denník
USD48,295 Sk
EUR42,058 Sk
CHF28,483 Sk
CZK1,332 Sk
  Štvrtok  7.Marca 2002

Nie je to len morálka športovca

Šport je biznis, ktorý nás nepriamo ženie k dopingu

„Dlho som si myslel, že aký veľký úspech som dosiahol, keď som na olympiáde získal striebro. Po vyše dvadsiatich rokoch zisťujem, že vlastne žiadny úspech som nedosiahol. Veď dnes ak nie ste olympijským víťazom, nedosiahli ste nič. A tak sa nedivme, že športovec je ochotný riskovať aj vlastné zdravie a siaha po dopingu, len aby získal najvyššie pocty,“ smutne konštatoval bývalý svetový šermiar J. Kamuti. Do boja proti dopingu sa investujú obrovské peniaze. Napriek tomu nie je vždy účinný. Hľadať vinu vo farmaceutickom priemysle je jednostranný názor. Prípravky, ktoré používajú športovci na dosiahnutie lepšieho výkonu, vyvinuli vedci na liečenie ťažko chorých pacientov. Žiaľ, mnohí tzv. odborníci ich dokážu zneužiť na neetické účely a Hippokratova prísaha im je na hony vzdialená.

Sila okolia

Už dávno sa vie, že výsledky, ktoré sa očakávajú vo vrcholovom športe 21. storočia, sú nedosiahnuteľné bez použitia moderných lekárskych pomocných prostriedkov. Niektoré z nich sú legálne, iné nie. Je ťažké určiť hranicu medzi nepovolenými a podpornými prostriedkami. „Šport sa stal určitou formou šoubiznisu a divákov nezaujíma, že napríklad hráči amerického futbalu vážia asi 200 kg a tú hmotnosť určite nenabrali konzumovaním len šťavnatých steakov,“ tvrdí H. Verbruggen, šéf svetovej cyklistickej federácie (UCI), ktorý je pre dopingovú politiku v ich športe často kritizovaný. „Ak obecenstvo počas cyklistickej Tour de France je ochotné akceptovať 25-kilometrovú rýchlosť, používanie dopingu sa obmedzí. Problém je aj v tom, že ľudia chcú, aby pretekári jazdili 45-kilometrovou rýchlosťou,“ dodáva predseda svetovej antidopingovej organizácie WADA R. Pound. A tak aj z týchto dôvodov je boj proti dopingu v športe akýmsi bojom proti veterným mlynom.

Raz je vylúčené

Kým donedávna prvý muž MOV J. A. Samaranch považoval každý pozitívny test za porážku olympijského hnutia, súčasný prezident MOV J. Rogge to berie ako víťazstvo, lebo sa odhalil podvodník. Bývalý fenomenálny nórsky rýchlokorčuliar, člen MOV, J. O. Koss chce dosiahnuť, aby každý športovec usvedčený z dopingu vrátil aj predtým získané medaily, s čím súhlasí aj R. Pound: „Je neprípustné, aby podvodník bol olympijským víťazom.“ Narážal tak aj na prípad španielskeho bežca na lyžiach J. Mühlegga. Je vylúčené, že Mühlegg (ale aj ostaní hriešnici) použil Darbopoetin len pred súťažou na 50 km. Aby sa dosiahol požadovaný účinok na organizmus, látka sa musí dlhšie podávať. Žiaľ, právny stav MOV takýto postup zatiaľ nedovoľuje.

Právo a etika

Na právnikov MOV čaká neľahká práca. Niektorí športoví funkcionári sa boja, že športovci by ich mohli pred súdom žalovať za náhradu škody. Preto chce organizácia WADA vypracovať jeden všeobecne platný dopingový kódex, ktorý by akceptovalo nielen športové hnutie, ale aj jednotlivé štátne orgány. Nesmie sa stať, aby športovec, ktorý bol usvedčený z dopingu, sa mohol obrátiť na Medzinárodný súdny dvor (CAS) a vynútiť si takto štart, tak ako to urobil bobista z Litvy S. Prusis. Je iróniou, že z právneho hľadiska CAS musel dať pravdu športovcovi, aj keď vlastné rozhodnutie považoval za škandalózne. V Charte MOV musí byť zakotvené, že výhradným právom MOV je rozhodovať o štarte atlétov na olympijských hrách.

Katarína Ráczová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.