Hospodársky denník
USD48,295 Sk
EUR42,058 Sk
CHF28,483 Sk
CZK1,332 Sk
  Štvrtok  7.Marca 2002

Politicky rozdelené Maďarsko

Najtvrdšia kampaň od zmeny spoločenských pomerov

Presne o mesiac sa v susednom Maďarsku uskutoční prvé kolo parlamentných volieb. Nikto nepochybuje o tom, že po prvom kole bude nasledovať preskupenie síl a zostavovatelia budúcej maďarskej vlády vzídu až z kola druhého (21. apríla). Budú nimi po štyroch rokoch opäť socialisti alebo dokáže oslabená pravica zázrak a získa dostatok percent voličov, aby si zaistila vládnu kontinuitu? Zatiaľ presvedčivé tromfy nemá žiadny tábor a podľa prieskumov preferencií je Maďarsko nezmieriteľne rozdelené na ľavý a pravý blok. Opozičná Maďarská socialistická strana (MSZP) vedená Péterom Medgyessym má o tri až päť percent väčšiu podporu (okolo 35 %) ako pravicový Zväz mladých demokratov-Maďarská občianska strana (FIDESZ-MPP), ktorú predstavuje aj premiér Viktor Orbán.

Doterajšie správanie politikov z oboch strán dokazuje, že viac priestoru na manévrovanie majú socialisti. Nezabúdajú pripomenúť, že základy ekonomického úspechu z posledných rokov, ktorým sa pýši Orbánov kabinet, položili práve oni, že vstup do NATO sa udial za ich mandátu a že vzťahy so susednými krajinami sa normalizovali a upevnili počas ich poslednej vlády. Na rozdiel od po voľbách koalične neistej pravice môžu socialisti takmer isto rátať s podporou a percentami liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorým sa päťpercentný prah do parlamentu zrejme podarí prekročiť. Vládnuci FIDESZ-MPP si pritom nemôže byť istý podporou Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) Józsefa Torgyána, ktorý v utorok vládnu politiku nazval „boľševizmom typu FIDESZ“. Koalične verné Maďarské demokratické fórum (MDF) sa možno do parlamentu ani nedostane, a tak jediným možným vláduzostavujúcim spojencom mladých liberálov zostane partner najmenej vytúžený - Strana spravodlivosti a života (MIÉP) ultranárodniara Istvána Csurku. Dnes sa však nejeden zahraničný novinár pýta, aký je vlastne rozdiel medzi Csurkom a Orbánom, ktorý sa v posledných týždňoch „preslávil“ ako prisilno znejúca trúba maďarských národných záujmov v súvislosti so zákonom o štatúte zahraničných Maďarov, a potom v súvislosti s Benešovými dekrétmi. Tie podľa neho musia byť zrušené, ak má Slovensko a ČR vstúpiť do Európskej únie. K skupine nespokojných krajín s rétorikou maďarskej vlády tak pribudla aj ČR. V optike pravičiarov bol práve nacionalistický slovník najlepším spôsobom, ako získať nové percentá. Orbán by bol rád, keby národne orientovanou stratégiou odčerpal voličov Csurkovi a nemusel by sa spoliehať po voľbách na jeho podporu. Csurka je vďaka svojmu neskrývanému nacionalizmu a antisemitizmu pre EÚ a priori neakceptovateľný.

Ak máme uplatniť zákon o zachovaní energie na politiku, aj tu platí, že kde sa niečo uberie (stratí), inde sa zasa získa (pribudne). Nacionalistická stratégia Orbána a politikov z FIDESZ-MPP totiž nečakane vyústila do nečakaných problémov. Rumunsko a Slovensko sa ostro postavili proti zákonu o štatúte zahraničných Maďarov, čo na strednú časť Európy upriamilo až priveľkú pozornosť sveta. Zrazu sa Orbánova vláda, očakávajúca rast obľúbenosti, ocitla v defenzíve a v úlohe vysvetľovača svojich zámerov. Zmätená voličská základňa, nespokojná najmä pre decembrovú dohodu s Rumunskom, ktorá údajne ohrozila domáci pracovný trh, sa priklonila k socialistom. Tí vládu nešetrili kritikou a ako vyhlásil expremiér Gyula Horn „medzinárodná spoločnosť neznesie, že maďarská vláda takmer provokuje susedné národy“. Počas predvolebnej kampane mladí demokrati nezostali socialistom nič dlžní a nazvali ich zradcami vlasti, čo potom popreli slovami, že tí, čo nemajú vlasť, ju ani nemôžu zradiť. Ľavicová opozícia zasa vládu nešetrí kritikou pre podozrenia z klientelizmu, rozkrádanie štátneho majetku a nedostatočnú sociálnu politiku. S blížiacim sa termínom volieb slová naberajú na ostrosti a argumenty rozumu často predbiehajú emóciám. V takomto kontexte a len niekoľko týždňov pred voľbami pre orbánovcov ako studená sprcha zapôsobil komentár amerického denníka Washington Post, v ktorom sa autor Jackson Diehl odvoláva na zdroje americkej administratívy, podľa ktorých USA si viac želajú víťazstvo socialistov ako pravice vedenej FIDESZ-om. Orbán sa vo volebnom boji až príliš presadil ako problémotvorný politik. V jeho optike sú to zrejme iba pevné zásady, ako však upozornili maďarskí socialisti, občas treba viac citu pre diplomaciu a Orbánovi vraj chýba štátnický rozmer. Môže ho to stáť funkciu a pre pravicu to môže znamenať odchod do opozície.

Iaromír Novák

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.