A priori odmietnuté

Blair sa nechytil šance, ktorú mu dal Irak

Irak v súčasnosti predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre svet. Stačí sa pozrieť na horúčkovitú diplomaciu Veľkej Británie, ktorá sa nevie došpekulovať o termíne, ktorý by USA mohli zvoliť na útok proti irackému režimu, aby včas a strategicky stáli pri nich. Dokonca to vrie aj v samotnom Bagdade, ktorý začal vysvetľovaciu kampaň so snahou o podporu medzinárodného spoločenstva, že žiadne zbrane hromadného ničenia Irak nevyrába a „je stopercentne čistý“ (T. Azíz). Je to skutočne nezávideniahodná situácia pre OSN, ktorá dnes začína rokovania s Irakom o znovupovolení návratu zbrojných inšpektorov, ktorých Bagdad vyprevadil z krajiny v roku 1998. Je to teda len zámer oboch aktérov navodiť „svoju“ atmosféru v očiach nerozhodnej OSN, ktorá sa doteraz zmohla len na konštatovanie, že útok na Irak „by nebol dobrý“ (K. Annan)?

V prípade USA a Veľkej Británie o tom špekulovať možno, aj keď nie s jasnou odpoveďou. USA (s nevôľou EÚ) už v januári označili pár krajín, medzi nimi aj Irak, za „os zla“, kde USA „musia v prípade ohrozenia zo strany týchto krajín voči nim zasiahnuť“. Čo presne definovať ako ohrozenie, najmä keď zatiaľ nie je dokázané a existujú len domnienky, a či sa nedá zneužiť na vlastné zámery, je tiež len v rovine meditácií. Pravdou však je, že Washington aj Londýn si stretnutie o postupe dohodli až na apríl. Dovtedy môže byť škrtom cez rozpočet práve výsledok tohtotýždňovej schôdzky predstaviteľov OSN a Iraku. Šéf irackej diplomacie T. Azíz totiž potvrdil, že za istých podmienok má Irak záujem „o spoluprácu so zbrojnými inšpektormi“. Tou podmienkou má byť stanovenie dĺžky ich mandátu, aby sa nezopakovali udalosti z roku 1998, keď po 400 inšpekciách UNSCOM síce nič nenašla, ale niektorí jej inšpektori už zneužili svoje postavenie.

Špekulovať by sa dalo aj o pravdivosti Azízovho oznámenia. Ale o to tu ani tak nejde. Skôr je na celej situácii pikantné to, že sa Irakom podľa britského premiéra „treba zaoberať naliehavo“, lebo vyvíja zbrane hromadného ničenia a je schopný ich použiť, ale T. Blair si zatiaľ nedal námahu, aby prejavil záujem o využitie ponuky Bagdadu ísť si ich do Iraku nájsť. Veď to sú možnosti, ktoré nemali USA ani v čase najväčších špionážnych pokušení zneužiť OSN (podarilo sa im to len dvakrát, na základe čoho v roku 1998 Irak odmietol už viac spolupracovať so zbrojnými inšpektormi a Washington ho za to zbombardoval). Iracký režim totiž skutočne uviedol, že ak T. Blair tvrdí, že Irak od roku 1998 obnovil zásoby uvedených druhov zbraní hromadného ničenia, „musí vedieť, kde a ako sme obnovili naše zásoby“ (Azíz), takže Bagdad vpustí britských inšpektorov na tie miesta, ktoré Blair za také označí.

Ak Británia „nemá záujem o ponuku Iraku“ (hovorca londýnskej vlády), tak potom naozaj neviem, čo dodať. Irak bude mať záujem rokovať s BR OSN, čím by sa v prípade vlastných akcií dostali do horšej pozície práve USA a Veľká Británia. Niekedy naozaj netreba a priori odmietať ponuku nepriateľa. Najmä, keď sa dá využiť v prospech druhej strany. Ale o tom už bude neskoro radiť sa v apríli.

Slávka Blazseková