Cestou bonusov či rokovaní?

Priamym platbám prestala byť Európska únia naklonená

Slovenskí vyjednávači nesúhlasia s návrhom Európskej komisie na priame platby pre poľnohospodárov vo výške 25 % v porovnaní s kmeňovými členmi EÚ. Ale ani s prechodným obdobím desiatich rokov na ich vyrovnanie či s navrhovanými produkčnými kvótami. Niektoré členské krajiny Európskej komisii vytkli, že prekročila svoje kompetencie, keď tieto platby navrhla, lebo Agenda 2000, ktorá bola prijatá v roku 1999, s nimi nepočítala. Naši negociátori veria, že tento názor sa nepresadí a navrhujú skrátiť prechodné obdobie v priamych platbách na tri roky (2004 až 2006), žiadajú zvýšiť kvóty na mlieko, izoglukózu a množstvo oviec (bahníc). Ako sa ukazuje, ani ďalšie z asociovaných krajín s oklieštenými návrhmi Európskej komisie nesúhlasia. V súčasnosti sa k jej návrhu vyjadrujú všetky členské štáty EÚ, pričom majú rozdielne postoje. Po spracovaní stanovísk vypracujú predbežné spoločné stanovisko a až následne vznikne spoločná pozícia EÚ, o ktorej budeme s úniou rokovať. Skončenie rokovaní o tejto kapitole očakáva Slovensko v dvoch alternatívach. „Ak rokovania pôjdu rýchlo a niektoré krajiny

budú ochotné

dosiahnuť kompromis a skončia ich promptne, tak je možné, že v júni, ešte za španielskeho predsedníctva, uzavrú túto kapitolu. Iné krajiny môžu rokovať do poslednej chvíle a vtedy sa predpokladá, že ich rokovania sa skončia až v novembri,“ hovorí štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ivan Rosival, pod ktorého gesciu patrí aj európska integrácia agrokomplexu. Ako nám potvrdil, tieto alternatívy však nie sú oficiálnym postojom EÚ, ide skôr o odpozorovaný názor našich odborníkov, že takáto situácia môže nastať. V prípade rýchlejšieho skončenia môžu asociované krajiny, ktoré zvolia takýto variant, získať aj bonus vo forme ústupkov EÚ. Tie však nie je možné teraz bližšie špecifikovať. Naopak, ak by kandidátske krajiny tvrdo nástojili na svojich požiadavkách a nebudú ochotné uzavrieť

kapitolu v júni,

pravdepodobne by narazili na rigorózny postoj únie. Takýto prístup očakávajú naši vyjednávači napríklad od Poľska. Akú taktiku zvolí Slovensko, to sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť. Podľa štátneho tajomníka pozíciu Slovenska neovplyvnia ani jesenné parlamentné voľby, lebo naším cieľom musí byť dosiahnutie čo najlepších podmienok bez ohľadu na to, či bude pred alebo po voľbách a bez ohľadu na ich výsledok. K rýchlemu rokovaniu je z EÚ naklonené napríklad Dánsko a Holandsko, z kandidátskych krajín pravdepodobne Slovinsko a asi aj Maďarsko. Podľa hlavného vyjednávača v kapitole poľnohospodárstvo a rybárstvo a generálneho riaditeľa sekcie európskej integrácie, štrukturálnej politiky a rozvoja vidieka MP SR Ľubomíra Mičeka Nemecko, Holandsko a Veľká Británia sú krajiny, ktoré sa najviac vyjadrujú proti priamym platbám novým členom únie. „Tieto krajiny tým možno budú nápomocné aj nám

pri zmene

spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2006 až 2007. Keď bude tlak na zníženie priamych platieb pre terajšie členské krajiny, my by sme sa dostali na ich úroveň a peniaze by išli do štrukturálnej politiky. Argumentujú tým, že priame platby sa míňajú cieľom a nejdú na rozvoj výroby, ale do spotreby. Viac treba podľa nich robiť projekty a investovať do rozvoja vidieka.“ Riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas k analýze dosahov našej integrácie do EÚ povedal, že ak by sme od EÚ dostali v roku 2004 iba 25 % priamych platieb, tak by to v prepočte predstavovalo 3,4 mld. Sk. Aby sa komoditné dotácie dostali na terajšiu úroveň, z národného rozpočtu by potom poľnohospodári museli dostať minimálne asi 5 mld. Sk. Ak by sme chceli ísť až na úroveň európskej pätnástky, tak by sa v rozpočte pre agrokomplex muselo nájsť z domácich zdrojov 11 mld. Sk. Ako povedal,

priame platby

sú len jedným zo segmentov celej podpornej politiky EÚ. Ide totiž aj o štrukturálne platby, ktoré sú oveľa štedrejšie. „Podľa našich predbežných kalkulácií by sme z garančnej a usmerňovacej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho fondu mohli po pristúpení dostať 14,5 mld. Sk ročne. Do týchto čísel nie sú zakalkulované exportné dotácie. Otázku rozpočtových zdrojov však nevidím dramaticky. Výskumný ústav urobil už niekoľko dôvodových štúdií integrácie nášho agrokomplexu. Stále sa však spresňujú a dopĺňajú o nové varianty tak, ako sa vyvíjajú negociácie. Existujú štúdie o priamych platbách, makroekonomických ukazovateľoch, sú scenáre pri rýchlejšom i pomalšom ekonomickom raste a podobne,“ uviedol. Generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu MP SR Jaromír Košin tvrdí, že rokovania s Európskou komisiou

sú veľmi ťažké

a jej príslušní zástupcovia našu argumentáciu o kvótach na jednotlivé komodity neakceptujú. Hovoria nám, aby sme sa argumentačne ešte lepšie pripravili. Presvedčiť ich budeme musieť najmä čo sa týka kvót na mlieko, izoglukózu a ovce (bahnice), lebo to sú naše predvstupové problematické oblasti.

Andrej Pokojný