To dôležité nám zasa vypadlo

Komentuje Zuzana Krútka

Všetko to, na čo pred asi štyrmi rokmi upozorňovali predstavitelia obchodníkov, keď požadovali prijať v predstihu zákon regulujúci pôsobenie veľkých obchodných prevádzok a obchodných reťazcov, sa naplnilo: odumieranie malých samoobslúh, ovládnutie trhu v takej miere, že výrobcovia - hlavne dodávatelia potravín - nemajú inú možnosť, než prijať diktát nerovnoprávnych podmienok. Ich živelná výstavba nerešpektujúca miestne pomery, ba ešte aj zníženie počtu pracovníkov maloobchodu. Návrh príslušného zákona porada ekonomických ministrov na jeseň roku 2000 odmietla ako nekompatibilný s duchom voľnej súťaže a uspokojila sa s tým, že o výstavbe veľkých obchodných prevádzok sa rozhoduje podľa tej istej legislatívy ako o iných stavbách. Z prieskumu, ktorý uskutočnil protimonopolný úrad v spolupráci s komorou poľnohospodárov a potravinárov ešte pred rokom, však vyplynulo, že reťazce s dodávateľmi naozaj „zametajú“. Vyžadujú poplatky za zaradenie ich tovaru do ponuky, dokonca prvú dodávku zdarma, ďalej osobitné poplatky za umiestnenie na výhodnom mieste či za zverejnenie na propagačných letákoch. Niektoré vnucujú dohodu o dlhších platobných termínoch ako určuje zákon a iné sa zasa správajú ako komisionálny obchod - tovar zostáva majetkom dodávateľa až do momentu predaja koncovému zákazníkovi. Z toho celkom absurdne vyplýva aj zodpovednosť za škodu na tovare v čase, keď sa nachádza v priestore predajne alebo jej sklade. O nesmiernom tlaku veľkých obchodných systémov na výrobné subjekty svedčí aj fakt, že odpovedali anonymne a za nič na svete neboli ochotní dať k dispozícii fakty, ktoré by ich mohli identifikovať.

Výsledky prieskumu viedli k oprášeniu myšlienky zákona o obchodných reťazcoch. Parlamentu ho v novom znení predkladá skupina piatich poslancov z troch politických strán. Jazyk zákona je oproti pôvodnému ministerskému jednoduchší a zrozumiteľnejší aj laikovi. Zakazuje zneužívanie ekonomickej sily prevádzkovateľa obchodného reťazca. Upravuje používanie privátnych značiek obchodu, ktoré bolo v predchádzajúcom návrhu jedným zo sporných bodov tak, že tovar musí byť súčasne označený aj obchodným menom výrobcu alebo jeho ochrannou známkou. Najzaujímavejšie je však asi to, čo z pôvodného zákona vypadlo: povoľovanie zriadenia veľkej obchodnej prevádzky. To sa totiž malo riadiť regulatívmi obchodu, ktoré by brali do úvahy predajnú plochu na obyvateľa a index kúpnej sily obyvateľstva v spádovom okruhu predajne. Podľa jedného z predkladateľov vynechali túto časť preto, lebo celý rad ďalších konaní o vzniku hyper- a supermarketov je už rozbehnutý a mali obavu vstúpiť do tohto procesu. Dá sa povedať, že sledujú záujem len jednej strany, domácich výrobcov. Treba sa však pozrieť aj na skladbu predajnej siete. V tej by mali mať, v záujme občanov, zákazníkov, miesto malé, stredné i najväčšie predajne. Ak však vyrastie neúmerne veľa tých veľkých a najväčších (a signály tu sú), strední a malí zaniknú. Na škodu svoju, svojich zamestnancov i zákazníkov. Škoda, že poslanci nenašli dosť odvahy pustiť sa nielen do regulácie vzťahov medzi výrobou a obchodom, ale aj medzi obchodom a obchodom.