Relatívne priaznivý vývoj

Spotrebiteľský barometer na Slovensku vo februári 2002

V rámci prieskumu Spotrebiteľský barometer sledovali sme názory obyvateľov SR v prvom februárovom týždni. Na rovnaké otázky, aké sa kladú v členských štátoch EÚ i v ďalších kandidátskych krajinách, odpovedalo na Slovensku 1258 občanov vo veku od 16 rokov vyššie. Tieto osoby reprezentovali populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostnej skupiny obce a kraja. Každý z respondentov „zastupoval“ 3401 svojich spoluobčanov. V Spotrebiteľskom barometri sa hodnotia jednotlivé aspekty ekonomického života štátu a finančného hospodárenia domácnosti. Zisťujú sa i možnosti domácnosti sporiť, resp. investovať.

Kritický marec

Po oznámení zámeru vlády upraviť regulované ceny k 1. januáru 2001, začala v názorovej hladine občanov narastať nedôvera a pesimizmus, ktoré pri väčšej časti otázok kulminovali v marci minulého roka. Od ďalšieho mesiaca začala nespokojnosť občanov ustupovať a bolo možné sledovať relatívne priaznivý vývoj týchto indikátorov. Rozdiely medzi kulminačným bodom v marci 2001 a aktuálnym výskumom vo februári 2002 sú pri viacerých otázkach štatisticky významné. Výraznejšie sa zmenili najmä ukazovatele týkajúce sa ekonomických parametrov štátu. Podiel hlasov, ktoré doterajší vývoj hospodárskej situácie na Slovensku hodnotil ako zhoršenie, sa za uvedené obdobie znížil o 18 percentuálnych bodov z 80 % na 62 %. Rovnaká odchýlka (18 percentuálnych bodov) charakterizuje zmenu v očakávaniach budúceho vývoja ekonomiky. Z pôvodných 66 % sa zastúpenie pesimistických výrokov znížilo na 48 % vo februári 2002. Frekvencia najradikálnejšieho variantu pri posudzovaní pohybu cenovej hladiny (ceny sa výrazne zvýšili) klesla za uvedené obdobie o 21 percentuálnych bodov, zo 45 % na 24 %. Významnejšie sa zmenila aj predikcia ďalšieho vývoja inflácie. Zastúpenie najpesimistickejšej predpovede (ceny sa budú zvyšovať rýchlejšie ako doteraz) sa znížilo o 19 percentuálnych bodov, z pôvodných 35 % na 16 %. Ani očakávania ďalšieho vývoja nezamestnanosti neobsahujú toľko pesimizmu ako v marci 2001. Ich podiel tiež klesol o 19 percentuálnych bodov, zo 73 % na 54 %.

Podľa Spotrebiteľského barometra došlo od marca 2001 k pozitívnemu posunu aj pri hodnotení parametrov týkajúcich sa domácností. Aj keď negatívne odpovede pri vyjadreniach o doterajšom vývine finančnej situácie v domácnosti stále prevažovali, vo februári 2002 ich bolo o 18 percentuálnych bodov menej ako v marci pred rokom. Ich frekvencia sa znížila zo 62 % na 44 %. Rovnakú odchýlku sme zaznamenali pri predikciách ďalšieho vývinu finančnej situácie v domácnosti. Počet pesimistov klesol z pôvodných 53 % na terajších 35 %. Pri tomto indikátore dokonca záporné vyjadrenia neboli ani prevládajúcou mienkou, väčší počet respondentov (42 %) si vo februári 2002 zvolil odpoveď o zachovaní doterajšieho stavu (finančná situácia zostane rovnaká). Isté zlepšenie v domácom hospodárení občanov naznačuje i otázka o očakávaných úsporách, kde podiel pesimistov, nepredpokladajúcich v nasledujúcich 12 mesiacoch nejaké úspory, klesol za sledované obdobie zo 75 % na 70 %.

V investičných plánoch domácností v komparácii s marcom 2001 nedošlo k významným zmenám, zámery robiť rekonštrukciu bývania, kupovať alebo stavať dom, chatu, chalupu či zaobstarať si auto zostali na približne rovnakej úrovni ako predtým. Výnimku tvorili plány na veľké nákupy, kde záujem minúť viac peňazí na nákup predmetov dlhodobej potreby sa ani tak nezvýšil, ale zastúpenie odpovedí o znížení výdavkov na ich nákup kleslo o 8 percentuálnych bodov, zo 44 % na 36 %.

Atmosféra v SR

Z otázok Spotrebiteľského barometra sa podľa metodiky Európskej komisie odvodzuje súhrnná charakteristika - spotrebiteľská dôvera občanov. Jej hodnoty sa môžu pohybovať v intervale od -100 do +100, pričom hodnota -100 znamená maximálnu nedôveru, nespokojnosť, pesimizmus a hodnota +100 maximálnu dôveru, spokojnosť a optimizmus.

Vo februári 2002 boli obyvatelia Slovenska mierne pesimistickí. Podľa posledných údajov mal príslušný index hodnotu -27,1. Pozitívny vývoj sledovaný v údajoch od apríla 2001 v najnovšom prieskume ďalej nepokračoval. Februárová hodnota napriek tomu patrí medzi relatívne priaznivé zistenia pri spomenutom súhrnnom indikátore. Od marca 2001 došlo k zlepšeniu spotrebiteľskej atmosféry o 16 bodov, spotrebiteľská nedôvera klesla z hodnoty -43,1 na hodnotu -27,1. Na tomto zlepšení sa podieľali všetky štyri zložky indikátora, väčšou mierou najmä očakávania ďalšieho vývoja hospodárskej situácie na Slovensku (zlepšenie o 19,8 bodu), očakávania vývoja nezamestnanosti (zlepšenie o 19,1 bodu) a očakávania ďalšieho vývoja finančnej situácie v domácnosti (zlepšenie o 17,4 bodu).

Nie sme osamotení

Spotrebiteľský barometer je súčasťou medzinárodného projektu prieskumov, a preto možno výsledky krajín participujúcich na projekte porovnať v publikácii European economy, Supplement B, ktorú pripravuje Direktoriát pre ekonomické a finančné záležitosti Európskej komisie. (ECFIN). Najnovšie výsledky poskytuje tabuľka.

SPOTREBITEĽSKÁ DÔVERA V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

Index spotrebiteľskej dôvery február 2002 Index spotrebiteľskej dôvery február 2002

Belgicko -3 Taliansko -1

Dánsko +9 Holandsko +6

Spolková republika Nemecko -12 Rakúsko +4

Grécko -24 Portugalsko -28

Španielsko -9 Fínsko +13

Francúzsko -20 Švédsko +9

Írsko -4 Veľká Británia -5

Európska únia spolu -8

Z tabuľky vyplýva, že záporné výsledky nie sú iba špecifikom Slovenskej republiky. Aj keď nie všade rovnakou mierou ako na Slovensku, ale podľa indikátora spotrebiteľskej dôvery vo februári 2002 prevládala nedôvera nad dôverou v 9 zo 14 členských štátov Európskej únie. Hodnoty sa pohybovali v intervale od -28 do +13. Kladné hodnoty boli v januári 2002 namerané vo Fínsku, v Dánsku, vo Švédsku, v Holandsku a Rakúsku, hodnota -28 charakterizovala spotrebiteľskú atmosféru v Portugalsku. Porovnanie naznačuje, že hodnota súhrnného indexu, ktorú dosiahlo Slovensko vo februári tohto roka (-27), leží aj keď blízko hranice, ale vnútri intervalu hodnôt vyskytujúcich sa v členských štátoch Európskej únie. Spotrebiteľská nedôvera na Slovensku bola v spomenutom mesiaci nepatrne nižšia ako v Portugalsku (o 1 bod) a nepatrne vyššia (o 3 body) ako v Grécku. Odchýlky od ostatných členských štátov možno klasifikovať ako mierne (Francúzsko) alebo výraznejšie (zvyšok). Index spotrebiteľskej dôvery v celej Európskej únii mal v spomenutom mesiaci veľkosť -8. Slovenská republika bola vo februári 2002 vzdialená od priemeru EÚ 19 bodov.

SPOTREBITEĽSKÁ DÔVERA V KANDIDÁTSKYCH ŠTÁTOCH

Index spotrebiteľskej dôvery február 2002 Index spotrebiteľskej dôvery február 2002

Bulharsko -35 Litovská republika -25

Cyprus -19 Poľsko -36

Česká republika -4 Rumunsko -27

Estónsko -9 Slovenská republika -27

Maďarsko -13 Slovinsko -24

Lotyšsko -5 Kandidátske štáty spolu -26

O veľkom spotrebiteľskom optimizme nemožno hovoriť ani pri ostatných štátoch uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Znamienko indikátora spotrebiteľskej dôvery bolo vo februári 2002 záporné pri každom z nich, čo znamená, že v kandidátskych krajinách prevládala nedôvera nad dôverou, pesimizmus nad optimizmom. Indikátor spotrebiteľskej dôvery sa pohyboval od hodnoty -36 do hodnoty -4. Podľa dostupných údajov vo februári 2002 bolo najmenej pesimizmu v odpovediach občanov Českej republiky a Lotyšska, viac napätia ako na Slovensku pociťovali obyvatelia Poľska a Bulharska. Podobnú spotrebiteľskú atmosféru ako na Slovensku mali v Rumunsku a veľmi sa nelíšili ani v Litovskej republike a v Slovinsku.

Valéria Bezáková

ÚVVM pri ŠÚ SR