Sila televízie stále rastie

MOV už nerozdá väčšinový podiel z TV práv

Prvé odhady organizátorov XIX. zimných olympijskych hier v Salt Lake City hovoria o veľkom úspechu športovom, ale najmä finančnom. Celkový rozpočet hier bol 1,9 miliardy dolárov. Ten sa naplnil z pokladnice MOV, z dotácie vlády USA a štátu Utah, ale aj z činnosti organizátorov (získaných sponzorov) a predaja lístkov. Úvodné odhady o ziskovosti hier v Salt Lake City hovoria skoro o 25 miliónoch len z predaja suvenírov, licencií a koncesií. Z predaných vstupeniek by sa malo organizátorom vrátiť asi 182 miliónov dolárov. Konečné čísla sa organizátori, ako i verejnosť dozvedia až neskôr.

Fenómén televízie

Úspech každej olympiády od roku 1960 závisí predovšetkým od predaja televíznych práv, ktoré vlastní Medzinárodný olympijský výbor. Dotácia z tohto kontraktu vykryje najväčšiu časť rozpočtu hier. Pokiaľ sa do diania na OH nezamontoval prenos obrazu a zvuku, hry boli vo väčšine prípadov vysoko stratové a záujem o olympijské dianie zaostal za súčasnou pozornosťou, ktorá tomuto podujatiu prináleží. Až príchod televízie a veľké obchody okolo šírenia signálu začali robiť z hier veľkolepú šou. A ani OH v Salt Lake City by neboli finančne úspešné, keby sa o ne nezaujímala televízia. Tá dokázala pritiahnuť k sledovaniu súbojov asi tri miliardy ľudí. Toho sú si vedomé jednotlivé televízne spoločnosti, a preto sú ochotné zaplatiť horibilné sumy za vysielanie z jednotlivých olympijských hier.

Američania boli prví

Celý kolotoč okolo predaja a zisku z televíznych práv sa začal v Cortina d´Ampezzo. V roku 1956 štátna talianska spoločnosť RAI doslala za prenášanie signálu zo ZOH od MOV honorár. Prenosy mohli sledovať však len obyvatelia z okolia Dolomitov, čo sa MOV veľmi nepáčilo. O štyri roky neskôr sa ZOH konali v USA - vo Squaw Valley a vtedy televízna spoločnosť CBS pochopila, že by mohla na podujatí zarobiť slušný balík peňazí. Vychádzali z faktu, že hry v Taliansku s veľkou pozornosťou sledovali televízni diváci, aj keď to bol obmedzený okruh. Predpokladaili, že americký patriotizmus je minimálne rovnako veľký, a že zápolenia amerických športovcov si rád pozrie skoro každý občan krajiny. Spoliehali sa i na prieskum predaných televíznych prijímačov, ktorý v USA rapídne rástol. Známe boli už aj dosahy účinkov reklamy prostredníctvom televízie. Preto sa spoločnosť CBS poistila a zaistila si v MOV vysielanie priamych prenosov v rozsahu 31 hodín z dejiska hier. Za túto zmluvu bola ochotná zaplatiť 50-tisíc dolárov. A hoci zábery z diania vo Squaw Valley videli v priamom prenose len Američania, projekt mal úspech. Navyše množstvo záberov sa podarilo CBS predať aj do Európy a zrazu sa zistilo, že vysielanie z OH je veľkým obchodom, ktorý prinesie zisk všetkým zainteresovaným stranám.

A tak už práva na vysielanie OH v Tokiu o štyri roky neskôr priniesli do pokladnice MOV 1,5 milióna dolárov. Za ZOH v tom istom roku sa platilo 297-tisíc dolárov. Avšak najväčší rozmach predaja televíznych práv sa datuje s príchodom J. A. Samarancha v júli 1980. Kým ešte v roku 1980 za vysielanie z OH v Moskve sa platilo i napriek tomu, že hry boli zo strany západných mocností ignorované (odmietli účasť) 87 miliónov dolárov, za ZOH v Lake Placid to bolo 15,5 milióna. Lenže o ďalšie štyri roky neskôr, možno i preto, že OH sa uskutočnili na americkom kontinente v Los Angeles, NBC zaplatila 225 miliónov dolárov a za práva z diania na ZOH v Sarajeve 91,5 milióna dolárov. Privilégium monopolu na vysielanie z hier v Sydney pred dvoma rokmi vyšlo na 725 miliónov dolárov. Za televízne práva z diania v Salt Lake City zaplatila americká spoločnosť NBC 555 miliónov dolárov. Oproti tejto sume výdavky spoločnosti EBU, ktorá zabezpečila vysielanie do celej Európy, sú skromné - 120 miliónov.

Nemusia sa báť

Televízny signál zo Salt Lake City sa prenášal do 200 štátov. Údajne NBC zarobila už pred ZOH 800 miliónov dolárov. Za 30-sekundový šot v najsledovanejšom čase v tzv. Prime Time (počas hokejových prenosov, krasokorčuľovania) inkasovala od záujemcov 600-tisíc USD. Napriek tomu sa jeden zo zodpovedných pracovníkov NBC obával, či spoločnosť nedopadne tak ako počas OH 2000 v Sydney, keď zaevidovali vysoké straty, lebo záujem o priame prenosy z hier v USA klesol vzhľadom na časový posun. NBC zaregistrovala pokles príjmov o 36 percent. No zdá sa, že jeho obavy neboli opodstatnené, najmä po tom, čo sa hokejisti USA prepracovali až do finále a konečne sa hral americký sen: USA - Kanada. Množstvo amerických športovcov dosiahlo životné úspechy a krajina si na hrách vybojovala 10 zlatých, 13 strieborných a 11 bronzových medailí, čo je v histórii krajiny rekordom a to si predsa Američania nenechali újsť.

Avšak Salt Lake City sú posledným hostiteľským miestom, ktoré dostalo od MOV 60 % z príjmov za televízne práva. Organizátori hier v Aténach, za prenosy z nich zatiaľ televízna spoločnosť najviac zaplatila - takmer 800 miliónov, získajú iba 49 %, zvyšok ide materskej organizácii olympijských hier - MOV.

(ger/lk)

Ceny za TV práva zo OH (v USD)

Rok LOH ZOH

1960 394 000 50 000

1964 1 500 000 89 000

1968 4 500 000 2 510 000

1972 7 500 000 7 800 000

1976 25 000 000 11 200 000

1980 87 000 000 19 360 000

1984 225 000 000 97 100 000

1988 300 000 000 315 900 000

1992 401 000 000 261 500 000

1994 323 000 000

1996 456 000 000

1998 447 000 000

2000 725 000 000

2002 675 000 000

2004 793 000 000

2006 748 000 000