Od improvizácie k systémovým krokom

S prezidentom Slovenskej motocyklovej federácie Ľubomírom Harvánkom o jeho športe

Keď minulý rok v Považskej Bystrici pripravovali motocyklovú Šesťdňovú pod hlavičkou Raven Slovakia Team, nemohli riadiaci funkcionári Slovenskej motocyklovej federácie (SMF) obísť generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti RAVEN Ing. Ľubomíra Harvánka. Slovo dalo slovo a po prvých kontaktoch sa zrodila ponuka na funkciu prezidenta federácie. „Som rodákom z Považskej Bystrice, historicky tento šport k nášmu mestu patrí, je to v podstate kolíska motocyklového športu na Slovensku. Prečo by teda nemal byť z tohto mesta aj prezident motorkárov,“ zauvažoval na úvod rozhovoru Ľ. Harvánek, ktorý sa nedávno (3. februára) stal prvým mužom SMF.

Ste generálnym riaditeľom významnej firmy, nazdávate sa, že to bol hlavný dôvod, prečo vám ponúkli najvyššiu funkciu aj v športovej organizácii?

- Dúfam, že som bol oslovený pre to, že môžem zúročiť dlhoročné skúsenosti a prax v oblasti organizácie a riadenia firmy. V podstate SMF by mala byť riadená a organizovaná takou metodikou ako dobre prosperujúca firma. Samozrejme, že treba rozanalyzovať stav, aký momentálne je a pokúsiť sa dostať motocyklový šport na úroveň, ktorá mu historicky prináleží.

Má motocyklový šport má u nás perspektívu?

- Viem, že Jaro Katriňák s Jánom Hrehorom a Radkom Matoškom dosiahli skvelé výsledky v pretekoch Enduro, že si dobre počína Tomáš Bučenec v motokrosových pretekoch. Na Šesťdňovej v USA v roku 1994 získal náš Trophy tím 3. miesto. Sú to vynikajúce výsledky, ktoré je dôležité potvrdzovať novými víťazstvami a ja som presvedčený, že máme kapacity na súperenie s konkurenciou. Ak nám však výsledky reprezentácie v posledných rokoch nerobili radosť, nie je to problém iba nedostatku peňazí.

Je množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú celkový výsledok. Ktoré sú podľa vás rozhodujúce?

- Je možné ich rozdeliť do dvoch rovín - na jednej strane sú to financie, na druhej strane odbornosť. Odbornosť ľudí, ktorí sú okolo motoristického športu a ktorí ho manažujú. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj problematika riadenia týchto ľudí. Je dôležité poznať, kto organizuje prácu tímu odborníkov, kto im dáva úlohy, kto kontroluje, ako tieto úlohy plnia a s akou angažovanosťou sa zúčastňujú na celom živote organizácie. Sú to stále nedocenené faktory.

Je do istej miery iróniou, že na tomto poli sme stále bezradní a dobrý manažment chýba nielen športovým organizáciám. Zdá sa, že často najvhodnejšou cestou je vrátiť sa späť a začať s mládežou.

- To je ďalší faktor, ktorý je určite nezanedbateľný a popritom jeden z najdôležitejších. Čo je však veľmi závažné, je dlhotrvajúci - keď začnete niečo robiť, výsledky a ovocie práce sa začnú ukazovať až po rokoch. Veľmi vážnou otázkou je, či sa mládež vychováva a vedie správnym smerom, aj k národnej hrdosti, no to sme sa už ocitli v inom priestore, ktorý súvisí trochu aj so systémom, aký prevláda v štáte. Napriek tomu chcem pracovať tak, aby sme v mládeži prebudil záujem o motorizmus, aby jednoducho mala nejaký cieľ, nejakú budúcnosť pred sebou.

Mládeži imponujú vzory, Katriňák, Bučenec, medzi cestnými pretekármi Častka, možno mladší Novosad, Sutko, motokrosár Riho k takým patria. Ibaže ako môže nadchýnať pre tento šport jazdec, ktorý sa doslova dennodenne potkýna o problémy strpčujúce mu jeho športový život...

- Nedá sa poprieť, že veľmi kvalitný jazdec sa trápi s problémami, že nemá na základné činnosti, nemá benzín na tréningy, nemá na štartovné atď. Horko ťažko získava peniaze, snaží sa dajako zlátať dokopy ročný rozpočet a nie veľmi sa mu darí. Máme pred sebou tvrdú úlohu - hľadať, kde je chyba. Či je v tom, že sú pretekári málo populárni, že nedosahujú superšpičkové výsledky. Alebo je kľúč k úspechu skrytý v prostredí, v ktorom sa nachádzajú a ktoré nie je dnes také, aby jazdcov dokázalo zakryť finančne. Riešenie tohto komplexu problémov, myslím si, je niekde uprostred.

Zdá sa, že máte recept na získavanie financií už pripravený. Je to tak?

- Zatiaľ by som cestu v tomto smere nazval reálnou predstavou. Mojím cieľom je vypracovať také

projekty, ktoré môžu byť zaujímavé pre veľké spoločnosti. Nechcem, aby jazdec chodil a oslovoval spoločnosti, aby mu dali peniaze ako športovcovi. Chcem, aby to riešila Slovenská motocyklová federácia vypracovanými projektmi, ktoré môžeme spolu s jazdcom ponúknuť firmám ako produkt, čo môže niekoho zaujať. Nebude to však o tom, poď - daj peniaze - ja ti niekde dám tabuľu alebo si dám tvoje logo na dres, ale pripraviť prezentáciu firmy v zhode s cieľmi jazdca tak, aby boli splnené základné požiadavky propagácie firmy hodné uvoľnených financií na športový podnik. Ak by sme už mali hovoriť o recepte, tak by sa dal zhrnúť do sloganu - od improvizácie prejsť k systémovým krokom.

Martin Sládek