Rezervy na potom

Tvrdá práca aj počas blahobytu

Doterajšie nórske vlády - nezávisle od ich politického zafarbenia - inteligentne využili prírodné bohatstvo svojej krajiny a finančne zabezpečili aj budúce generácie. Umožnili im to najmä vysoké ceny ropy a plynu. Doteraz odložili „na horšie časy“ finančné prostriedky, ktoré už prevyšujú sumu jedného celoročného rozpočtu, ktorý tento rok dosiahne výdavky 515,6 a príjmy 757,3 miliardy nórskych korún (NOK). Podľa údajov nórskej centrálnej banky prostriedky na tzv. ropnom účte dosiahli v minulom roku 613 miliárd NOK (79,7 miliardy eur). Len vlani odviedla vláda na tento účet 251 miliárd nórskych korún.

Nórsky vládny kabinet skonštituoval tento rezervný fond v roku 1990. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečenie dôchodkov pre nasledujúce generácie Nórov. Prostriedky tohto fondu sa v zahraničí investujú do akciových fondov a štátnych obligácií v pomere 60 ku 40. Od roku 1995 sa však vlani investovanie nevyplatilo, lebo hodnota akcií nórskeho portfólia sa znížila medziročne o 2,5 %. V roku 2000 však štát získal z akcií miliardy korún pri výnose 3,6 %. Správne investovanie finančných prebytkov a znižovanie rizika s ním spojené je jednou z hlavných úloh Nórskej národnej banky.

Aj napriek týmto odloženým peniazom Nóri musia aj naďalej tvrdo pracovať, hoci zažívajú obdobie hojnosti a v niektorých rezortoch dokonca podzamestnanosti. Aj napriek dostupnej rope je benzín v krajine veľmi drahý. Občania si na to síce zvykli, ale pravicová populistická Strana pokroku vo vlaňajších parlamentných voľbách vyzývala vládu, aby v záujme zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva znížila ceny pohonných látok a postarala sa o skvalitnenie služieb zdravotníctva, ktoré by malo dostávať viac dotácií od štátu.

(jnk/TASR)