Boj o Ústavný súd

Havel opäť rozhneval vládnych predstaviteľov

Nečakané rozhodnutie prezidenta ČR obsadiť uvoľnené miesto člena Ústavného súdu (ÚS) doterajšou predsedníčkou Najvyššieho súdu Eliškou Wagnerovou, vyvolalo krízovú situáciu v jeho vzťahoch s vládou. Tá s týmto krokom nebola vopred konzultovaná, čo vyvolalo ostrú kritiku ODS i ČSSD. Nesúhlas s týmto vymenovaním vyslovil aj nestranícky minister spravodlivosti Jaroslav Bureš so zdôvodnením, že na takú vysokú funkciu Wagnerová nemá skúsenosti. Z rovnakých dôvodov kritizoval aj Havlovo oznámenie, že ak Senát schváli jeho vymenovanie, potom na jej predsednícke miesto vymenuje Ivu Brožovú, ktorá v roku 1999 rezignovala na miesto sudkyne ÚS po niekoľkomesačnej pracovnej neschopnosti. Bureš si vyžiadal prijatie u Havla, ale nepodarilo sa mu ho presvedčiť, že v oboch prípadoch ide o osoby, ktoré nemajú patričnú autoritu u odbornej verejnosti pre výkon takých vysokých funkcií. Podľa Václava Klausa autorita musí vyplývať i z dosiahnutého akademického vzdelania, ktoré pri čítaní životopisu nenašiel. Najmä Wagnerová bola známa svojou latentnou kritikou Burešových návrhov i jeho predchodcu, súčasného ombudsmana O. Motejla na reorganizáciu súdnictva a obviňovala ho z pokusov obmedziť jeho nezávislosť.

Politickí pozorovatelia poukazujú, že spor o obsadenie vedúcich miest v súdnictve je iba špičkou ľadovca Havlovej snahy ešte pred vypršaním prezidentskej funkcie obsadiť vrcholné justičné orgány osobnosťami, majúcimi rovnaký pohľad na spoločnosť. ODS vyhlasuje, že ÚS je v skutočnosti treťou komorou parlamentu, ktorá nie je volená, ale vyberaná prezidentom. Pri súčasnej situácii v Senáte, keď väčšinu majú strany koalície a ODA, ktorej členkou Wagnerová bola, sa s jej schválením nepočíta. Prostredníctvom ÚS sa podarilo zrušiť mnoho zákonov prijatých poslaneckou snemovňou. Začiatkom minulého roka ÚS na Havlov návrh zrušil podstatnú časť volebného zákona, ktorý bol vypracovaný sociálnymi a občianskymi demokratmi. Jeho cieľom bolo zvýšeným počtom volebných obvodov a modifikovanou metódou prepočítania hlasov na mandáty zaistiť vytvorenie stabilnej vlády. O mesiac neskôr vyhovel ten istý súd Havlovi a zrušil časť zákona o politických stranách, ktorý zvyšoval príspevok na mandát poslanca a senátora na milión korún, na čom by zarobili veľké strany. V júni dal ÚS znovu Havlovi za pravdu a zrušil časť novely o ČNB, spracovanú stranami opozičnej zmluvy. Najmä tie pasáže, že na úkor prezidenta spoluvymenuje vláda guvernéra, viceguvernéra a ostatných členov bankovej rady. Teraz ÚS svojím uznesením posilnil postavenie Senátu voči vláde a poslaneckej snemovni. Verdikt obmedzil ich možnosť spájať zákony so štátnym rozpočtom, a tak vylúčiť z rozhodovania hornú komoru. Havel vyhlásil, že si do svojich ústavných právomocí nenechá hovoriť a podľa ústavného sľubu bude vykonávať funkciu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nebude sa pritom riadiť nejakým princípom opozičnej zmluvy, ale jedine ústavou.

Richard Seemann

Praha