Hospodársky denník
USD47,893 Sk
EUR42,069 Sk
CHF28,556 Sk
CZK1,333 Sk
  Piatok  8.Marca 2002

Keď niet domácej podpory

Zachráni ich len kapitál, a ten zrejme bude zahraničný

Odvetvie exportuje okolo 90 % svojej produkcie a zamestnáva asi 11 až 12 % všetkých pracujúcich v priemysle SR. Devízy za vyvezený tovar prichádzajú veľmi rýchlo späť - za pár týždňov či mesiacov, najneskôr však do pol roka. Reč je o textilnom a odevnom priemysle, ktorý je - ktovie prečo? - akousi popoluškou nášho priemyslu. Pritom veľká časť z 50-tisíc pracovníkov, ktorých zamestnáva, pripadá na okresy s najvyššou nezamestnanosťou - Svidník, Námestovo, Prešov, Rimavská Sobota. Čo by sa stalo s týmito regiónmi, keby tkáčky prestali tkať a šičky prestali šiť? Bez toho, že by sme chceli maľovať čerta na stenu, treba povedať, že perspektíva textilného a odevného priemyslu - napriek tomu, že predchádzajúci rok bol pre odvetvie ako celok úspešný - nevyzerá byť ružová. Nehovoríme, pravda, o tomto roku alebo o budúcom. Keď sme sa totiž generálneho tajomníka Asociácie textilného a odevného priemyslu (ATOP) SR, Ing. Pavla Jakubíka opýtali, ako vidí situáciu odvetvia po vstupe do EÚ, načrtol nám takýto obraz: „Tie firmy, v ktorých nie je etablovaný zahraničný kapitál, budú mať veľké problémy s ďalšou existenciou. Dôjde totiž k zásadnej zmene v ponímaní objednávok, čo bude znamenať výrazné zníženie mzdovej práce.“ Na prvý pohľad to vyzerá ako posun k lepšiemu zhodnoteniu tvorivej práce i manuálneho fortieľa našich ľudí. Lenže: „Mnohé naše konfekčné podniky v súčasnosti sú až na 100 % viazané na

mzdovú prácu

pre zahraničného partnera,“ pokračuje P. Jakubík a vysvetľuje: „Kalkulácia konfekčného výrobku je taká, že zhruba 40 % sú mzdové a režijné náklady, 60 % je materiál a ostatné. Pri mzdovej práci naše podniky týchto 60 % nemusia financovať, keďže partner dodáva materiál a dokumentáciu, tu sa len šije. Dostanú ho cez aktívny zušľachťovací styk, čiže zadarmo. Spracujú, vyexpedujú, vyfakturujú so 14- až 90-dňovou splatnosťou. Vlastné prostriedky majú viazané počas tohto času. Ak sa však podiel mzdovej práce výrazne zníži, firma bude musieť financovať aj tých zvyšných 60 %. Ak prejde zo mzdovej práce na plnú konfekciu, bude musieť nakupovať materiál. Dôjde k 2,5-násobnému rastu nákladových položiek viazaných v platbách textilkám a ďalším dodávateľom. Dvaapolnásobok sa nedá riešiť z večera do rána. Bude to znamenať ešte vyššie úverové zaťaženie a bude veľký problém, ako to prekonať a ako sa tomu vyhnúť,“ uzatvára neradostnú predstavu P. Jakubík. Podľa neho šancu vyrovnať sa s novou situáciou a prežiť, budú mať len firmy so zahraničným strategickým partnerom, čiže s priamym prepojením na zahraničie cez kapitálový vklad. Pripúšťa, že

vo výhode budú

firmy, ktoré aj dnes robia plnú konfekciu, je ich však málo.

Má však zahraničný kapitál záujem participovať priamo na výrobe? P. Jakubík si síce myslí, že áno, obáva sa tvrdiť to kategoricky, závislosť od vývoja ceny práce je totiž zrejmá. Tá v minulom roku stúpla, aj keď stále je pod priemerom mzdy v národnom hospodárstve. Nejde však o jediný aspekt. Kvalita vykonanej práce zohráva čím ďalej väčšiu úlohu. „Sú prípady, keď zákazníci odišli do lacnejšej krajiny a po roku, dvoch, sa vrátili späť,“ uvádza P. Jakubík fakty, ktoré ilustrujú postavenie slovenských firiem z hľadiska kvality práce. V každom prípade je to však zvláštne, ak sa slovenské firmy majú obracať o pomoc predovšetkým do zahraničia. Nebolo by logické čakať podporu z domácich zdrojov? Veď zahraničnému kapitálu je naozaj jedno, či podporí firmu zo SR alebo nejakej inej krajiny a vonkoncom nie je vylúčené, že tak ako vlani

došlo k odlevu

mzdovej práce z Poľska (čo využili subjekty v SR), práve tak môžu opustiť aj náš výrobný priestor. Len na kvalitu sa spoliehať nemožno. „Zákon o štátnej pomoci nie sme schopní využiť, pretože ten definuje ako stredného podnikateľa firmu do 250 zamestnancov. Tomuto kritériu zodpovedajú z členských organizácií ATOP len asi tri alebo štyri, ostatné zamestnávajú viac ľudí. Pritom sa však prakticky všetky hravo vojdú do limitu finančného obratu 2,5 mld. Sk. A daňové prázdniny tiež nie sú pre nás. V textilnom a odevnom priemysle sa investuje jeden či dva milióny, 50 miliónov je už obrovská investícia. Ale daňové prázdniny sa začínajú až od 100 mil. Sk,“ hovorí P. Jakubík. Počet vytvorených pracovných miest akoby nebol zaujímavý, ale v odevnom priemysle ide o strojno-ručnú prácu, čo stroj, to človek. Ľudia, ktorí pracujú, nepoberajú podpory ani z úradu práce, ani od štátu,

poistné si platia

sami a ešte aj odvádzajú dane. Aj z takéhoto aspektu sa treba pozerať na prínosy či zápory textilného a odevného priemyslu. Zdá sa však, že tí, ktorí zastupujú najväčších zamestnávateľov v odvetví (spolu ide asi o 25- až 26-tisíc zamestnancov) teda ATOP, nedokážu presvedčiť štátne orgány o svojej pravde, o potrebe iných kritérií pre toto odvetvie. Prečo? „Buď nás nechcú počúvať, čo znamená, že nám nechcú rozumieť, z čoho vyplýva, že z hľadiska finančného objemu nie sme pre národné hospodárstvo zaujímaví,“ trpko si povzdychne generálny tajomník ATOP.

Zuzana Krútka

Rudolfa Vallová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.