Voda robí pivo, ale nie víno

Vinára sa nikdy nepýtajte, aké víno má najradšej

Firma Vinárstvo Vinanza so sídlom vo Vrábľoch vznikla v roku 1994 prirodzeným spôsobom, keďže Milan Handzuš, súčasný obchodný riaditeľ spoločnosti, pracoval vo vinárskom odbore od roku 1955. Štátny podnik Víno Nitra sa postupne zbavoval menších prevádzok, na rad prišla aj prevádzka Vráble, kde dlhé roky pôsobil. Záujem o udržanie dopestovania kvalitného hrozna a jeho následné spracovanie ho viedli k tomu, že založil spoločnosť, ktorá využila potrebný ľudský a čiastočne i technologický potenciál vo firme na výrobu kvalitných vrábeľských vín. Od roku 1986 v jeho šľapajach pokračuje aj syn Peter, absolvent Chemicko-technologickej fakulty STU v Bratislave, ktorý je riaditeľom spoločnosti. Do roku 1998 mali prevádzku s 12 pracovníkmi v prenájme, odkúpením priestoru sa však situácia radikálne zmenila. Bolo potrebné ujasniť si celú filozofiu a spoločnosť transformovať - rekonštruovať výrobné priestory, dokúpiť potrebnú technológiu na spracovanie suroviny, vybudovať novú fľašovňu výsadbou omladiť vinice, prijať nových pracovníkov, presadiť sa na trhu nielen

novou etiketou

pod dosiaľ nepoznanou značkou, ale vytvoriť aj samotnú obchodnú stratégiu predaja. V súčasnosti vo Vinanze pracuje do 35 pracovníkov, ďalších 30 vo viniciach. „Vrábeľsko je tradičnou vinárskou oblasťou. Pestujeme všetky odrody, navyše kraj je vinárskym rajom pre odrody rulandské sivé, sauvignon, cabernet sauvignon, tramín. Vína, ktoré dorobíme, delíme na tri základné skupiny. Prvú tvoria stolové biele a červené vína, ktoré bežne dostať v obchodnej sieti pod názvom Vrábeľské vína. Druhou sú akostné odrodové suché vína pod označením Sommelier Club, ide o osem druhov bielych a štyri druhy červených vín. Predstavujú vyššiu kvalitu a sú určené pre náročných zákazníkov, objavujú sa v hoteloch, reštauráciách a v predaji sú aj vo vínotékach. Ponúkajú sa v nevratných bielych „bordeaux“ fľašiach. Poslednou skupinou sú vína výberové s prívlastkom kabinetné. Podliehajú náročnej procedúre schvaľovania v zmysle zákona a až potom sa môžu objaviť na trhu so štátnou kontrolnou známkou. Patrí medzi nich červené suché Cabernet Sauvignon a Tramín červený, Chardonnay, Sauvignon a Rulandské šedé. Vo vínotéke ponúkame aj

archívne vína,

máme uložených asi 37-tisíc fliaš. Najstaršie z nich majú ročník 1971 a ponúkajú sa v limitovanej sérii troch kusov, iné patria medzi významne ocenené vína - ako Rulandské biele z roku 1991, za ktoré sme získali ocenenie Champion zlatá medaila na Agrovíne v Nitre v roku 1999 za Cabernet Sauvignon ročník 1997, či veľký diplom za Rizling vlašský ročník 1985,“ charakterizuje výrobný a ponukový profil Milan Handzuš. Vo firme sa môžu pochváliť aj mnohými ďalšími oceneniami z Portugalska, z Českej republiky a, samozrejme, najviac ich je domácich - medzi tie, ktoré si vážia, patrí aj Grand prix Vinex Champion 1999 za Tramín červený, ročník 1997. Hoci takmer celá produkcia putuje do slovenskej obchodnej siete, nepatrný export predstavuje Česká republika. Nákup lacných, hoci nie takých kvalitných vín z Talianska a Francúzska tento obchod podstatne obmedzuje. Červené vína sa objavujú aj na trhoch v Nemecku. „Exportovať víno do krajín západnej Európy je veľmi náročné, jednotlivé štáty, ako tradiční producenti vín,

si strážia import

rôznymi colnými bariérami, čím chránia vlastných domácich výrobcov, čo je pochopiteľné.“ Hrozno pestujú na viac ako 70 hektároch vlastných viníc a 35 hektároch viníc prenajatých. Ročná produkcia sa pohybuje na úrovni troch miliónov litrov, pričom len 20 % z tohto objemu predstavuje surovinu z vlastných vinohradov, zvyšok je nákup od stálych dvanástich dodávateľov a takmer dvoch tisícok drobných pestovateľov hrozna, ktorých si vo firme veľmi vážia, pretože reprezentujú predstaviteľov poctivej a náročnej práce, ktorá s údržbou a ochranou vinice súvisí. Z celkového objemu produkcie predstavuje červené víno 30 %, 70 % zastupujú biele odrody. Cenovo sa vína z Vinanzy pohybujú na úrovni strednej kategórie lepších vín. Podľa vyjadrenia obchodného riaditeľa sa nemôžu v cenovej politike porovnávať so spoločnosťami, ktoré na slovenskom trhu pôsobia dlhodobo, majú aj štyridsaťročnú tradíciu a predovšetkým obrovské materiálne zabezpečenie. Pri objeme ich výroby môžu upravovať ceny smerom dole a stále sú ziskoví. „My do nášho vína dávame všetko, čo

dobré víno

potrebuje. Garantujeme jeho kvalitu a od toho sa odvíja aj cena.“ Celú, dnes už rodinnú firmu, budovali bez úveru, takže každá investícia, smerujúca do modernizácie prevádzky a nákupu novej technológie, je veľmi zvažovaná a dôjde k nej až vtedy, keď je už potrebný kapitál. Preto podľa obchodného riaditeľa postupujú pomaly, uváženými krokmi. Nielen samotná prevádzka, ale aj vinohrady potrebujú inovovať novou výsadbou. Táto investícia sa však vráti najskôr po štyroch rokoch, keď vinič prvýkrát zarodí. A po tohtoročnej zime sa ukazujú prvé prognózy, ktoré hovoria približne o jeho 30-percentnom poškodení. Vinára sa nemôžete pýtať, aké víno má najradšej. „Odborník-konzument neposudzuje víno podľa tradičnej značky, ale podľa toho, ktoré víno je kvalitné v tom-ktorom ročníku, v tej-ktorej lokalite.“ A čo skúseného odborníka s dlhoročnou praxou v súčasnosti trápi najviac? „Všeobecne nás trápi, že malí a strední podnikatelia nedisponujú potrebným objemom finančných prostriedkov, aby mohli naplno uskutočniť svoje podnikateľské projekty. Peniaze, ktoré im ponúkajú bankové inštitúcie, sú nevýhodné. Mrzí ma tiež, že medzi vinármi sa vytratila vinárska etika. Ten, kto sa zaoberá výrobou a predajom vína, chce na tom, samozrejme, profitovať. Často sa však zabúda na kvalitu. Na trhu sa stretávame s vínom za veľmi nízku cenu, ale ja ako vinár viem, že táto cena nemôže v žiadnom prípade garantovať kvalitu.“

Zora Petrášová