Koralovému raju hrozí skaza

Znečistené prostredie, bezohľadní turisti zrejme už čoskoro zničia jedno z výnimočných spoločenstiev organizmov na svete. Veľký koralový útes pri východnom pobreží Austrálie poskytuje útočisko tisícom živočíchov, na niektorých miestach sa však mení na mŕtvu masu. Koraly žijú prevažne vo veľkých a dokonale zohratých kolóniách. Najväčším kompaktným telesom vytvoreným živými organizmami je spomínaný Veľký koralový útes. Je to druhovo veľmi bohatý a zložitý ekosystém. Vedci v ňom objavili viac ako 400 rôznych druhov koralov. Niektoré z nich sa spôsobu života v kolóniách prispôsobili natoľko, že sa ich drobné telíčka navzájom prepojili výbežkami telových dutín. Každý jedinec je tak súčasťou akéhosi veľkého superorganizmu, ktorého všetky časti spolu fyziologicky spolupracujú. Navyše v austrálskom koralovom útese žije aj viac ako 4000 druhov mäkkýšov, 350 druhov ostnokožcov, tisíce druhov živočíšnych húb, morských červov a rakov a aj okolo 1500 druhov rýb. Každé narušenie takéhoto bohatého a vzájomne prepojeného ekosystému ohrozuje všetky druhy bez výnimky. Každý tu totiž závisí od každého. Reálne ohrozenie tohto dokonalého systému je však žiaľ reálne. Austrálski vedci nedávno zistili, že v určitých oblastiach útesu koraly hynú a zostávajú po nich iba vybielené mŕtve schránky. Prečo?

Túto otázku si vedci zatiaľ kladú márne. Príčin je viacero. Niektorí tvrdia, že za to môže globálne otepľovanie. To je však nepostačujúce vysvetlenie. Nájsť definitívnu odpoveď nebude jednoduché. Na jednej strane je pravdou, že koraly hynú v dôsledku znečistenia morskej vody, na strane druhej znečistenie môže byť spôsobené celkom prirodzenou cestou, napríklad bahnom prinášaným do mora riekami. Naviac koraly vyžadujú určitú minimálnu salinitu a neznášajú zmes slanej a sladkej vody. Práve preto sú útesy v okolí ústí väčších riek prerušené alebo vyvinuté iba slabo.

Zo zhubného vplyvu sú podozrievaní aj turisti. Právom. Miestne cestovné kancelárie ponúkajú celodenné výlety s potápaním a málokto si nechá ujsť príležitosť ponoriť sa niekoľko desiatok kilometrov od pobrežia do krásneho farebného sveta ticha. Pravdou je, že intenzívna turistika útesu neprospieva. Vzácny ekosystém je ohrozený. V nebezpečenstve sú jemné, mikroskopicky drobné larvy tých druhov koralov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. Obdobie rozmnožovania je obmedzené iba na niekoľko dní v roku a dve tretiny druhov v austrálskom útese oplodňujú vajíčka a vypúšťajú larvy v rovnakom čase. Larvy sa pritom nedokážu premiestniť na väčšiu vzdialenosť, aby znovu osídlili mŕtve plochy. Populácie koralov, ktoré sa dostali do vzájomnej izolácie, produkujú z nejakých príčin oveľa menej vajíčok, čo znižuje ich plodnosť.

Koraly sa objavili na zemi v období zvanom kambrium, teda pred viac ako miliardou a pol rokmi, a patria tak medzi najstaršie živočíchy, ktoré prežili až do dnešnej doby. Na rozdiel od medúz sú nepohyblivé. Sú odkázané na potravu, ktorú zachytávajú vencom chápadiel okolo ústneho a zároveň vyvrhovacieho otvoru. Tento typ živočícha sa nazýva polyp a iba vzácne žije samostatne, ako napríklad morské sasanky. Zvyčajne sa väčší počet jedincov združuje do kolónií. Tieto živočíchy na svojom tele vylučujú ochrannú vrstvu, ktorá sa môže nahromadiť v obrovských masách. Nádherné zafarbenie koralovým útesom však dodávajú živočíchy, samotné anorganické schránky sú jednotvárne biele. Keď najstaršie koraly uhynú, anorganické masy schránok zostanú a na ich povrchu sa usadia nové jedince. Útes sa zväčšuje a rastie.

Práve Veľký koralový útes pri Austrálii je najväčší a najznámejší. Tiahne sa v dĺžke asi 2000 kilometrov pozdĺž severovýchodného pobrežia Austrálie. Vedci hľadajú odpoveď na mnohé otázky. Koraly sú závislé na teplote vody, ktorá nesmie prekročiť 34 stupňov Celzia, a zároveň v prípade druhov tvoriacich austrálsky útes nesmie klesnúť pod 17,5 stupňa Celzia. Preto austrálsky koralový útes nezasahuje ďalej k juhu, kde sezónne výkyvy teploty túto hranicu prekračujú. Okrem toho koraly závisia od čistej vody, ktorou v dostatočnej miere preniká slnečné žiarenie. Koralové útesy teda vznikajú iba v relatívne menej hlbokých moriach, ktorých hĺbka neprekračuje 30 metrov. Ako je teda možné, že Veľký koralový útes pri pobreží Austrálie tvorí podmorskú bariéru v hĺbke až 500 metrov? Najprirodzenejším vysvetlením je, že útes narastal s tým, ako klesalo morské dno či ako stúpala morská hladina v čase, keď sa koncom pleistocénu topili rozsiahle kontinentálne ľadovce.

Z doterajších vedeckých výskumov vyplýva, že koralové útesy v minulosti prežili výrazné globálne krízy. Zasiahlo ich aj masové vymieranie. Tieto nádherné prírodné útvary sú jedným z doteraz málo prebádaných javov na našej planéte. Bola by škoda, keby sme o ne nejakým neuváženým zásahom prišli.

(kab)