Erotika v surrealizme

V pustatine bez lásky, ktorá prevažuje v umení 20. storočia, predstavuje surrealizmus akúsi oázu. Láska, ktorá pre kubistického alebo abstraktného expresionistu bola z umeleckého hľadiska iba okrajovou záležitosťou, našla v dielach surrealistov a ich nasledovníkov svoje vrelé vyjadrenie. Na rozdiel od romantikov nebola pre surrealistov láska niečo nedosiahnuteľné. Prejavy lásky v ich pojatí mali široké spektrum - od čisto mystických až po vášnivo erotické. Sloboda výrazu, ktorú surrealizmus proklamoval, umožňovala umelcom pôsobivo vyjadriť túžbu a sexuálnu vášeň. Najvýraznejšie sa to prejavilo napr. v diele André Massona. Prostredníctvom nich sa erotické umenie dostalo i do modernizmu. Práve zdôrazňovanie voľnosti vo vyjadrovaní túžby bolo inšpiráciou pre rôzne vízie ženského tela, či už u Picassa, Massona alebo Braunera, na ktorých dielach boli pohlavné orgány často znásobené alebo zväčšené. Presadzovanie slobody vyjadrovať túžbu akoukoľvek formou aspoň v umení viedlo k tomu, že niektoré diela, ako boli napríklad zvláštne bábky so zdôraznenými sexuálnymi znakmi alebo vyložene erotické obrazy Hansa Bellmera a Pierra Moliniera, už balansujú na hrane pornografie. V parížskom kultúrnom centre Georgea Pompidoua nedávno otvorili rozsiahlu výstavu o surrealizme. Jej cieľom je rehabilitovať surrealistickú maliarsku tvorbu, pretože prínos surrealistického maliarstva sa počas celého 20. storočia popieral.

(mb)