Iskrenie Moskvy a Kyjeva

Pred novou dohodou o voľnom obchode

Medzi Ukrajinou a Ruskom sa rozhorel ďalší obchodný konflikt po tom, čo vláda v Kyjeve schválila špeciálny colný poplatok vo výške 20 percent pri dovoze 22 druhov ruských tovarov, napríklad ľahkých automobilov, železných rúd a koncentrátov, minerálnych hnojív. A to aj napriek tomu, že ochranné opatrenie má vstúpiť do platnosti iba v prípade, ak Moskva predsa len pristúpi k realizácii svojho rozhodnutia z minulého roka o zavedení špeciálneho cla 40 percent na dovoz ukrajinských rúr z čiernych kovov (20 percent pre rúry veľkého priemeru) na obdobie troch rokov. Platí to aj pre ukrajinské rúry dovážané do Ruska z Bieloruska.

Nevyhnutnosť uplatnenia ruského kroku zostáva pritom otázna, keďže obe strany sa aj na tento rok už medzitým dohodli na rovnakej bezcolnej kvóte pre dovoz ukrajinských rúr do Ruska v objeme 620-tisíc ton, z toho 135-tisíc ton pre ropovody a plynovody s veľkým priemerom 1420 mm. Clo by sa prípadne týkalo iba dodávok nad spomínanou kvótou. V podstate len preventívne rozhodnutie Ukrajiny vyvolalo ostré reakcie z Moskvy. Ministerstvo ekonomického rozvoja Ruskej federácie ho označilo za hrubé porušenie platných obchodných dohôd, nelogické a neoprávnené. Ukrajina podľa neho fakticky ignoruje normy medzinárodného práva a nedávne dohody o liberalizácii vzájomného obchodu, čo nemôže zostať bez reakcie, a tá bude adekvátna. Predseda ruského Fondu efektívnej politiky Gleb Pavlovskyj na adresu Kyjeva vyhlásil, že je to gesto ekonomickej konkurencie, no zle vyrátaný politický krok.

Objem dovozu 17 z 22 ruských tovarov na Ukrajinu, podliehajúcich predbežnému rozhodnutiu ukrajinskej vlády o zavedení špeciálneho cla na úrovni 20 percent, predstavoval za dva mesiace tohto roka 53,6 mil. USD. Najväčší podiel pripadal na ľahké automobily (13,9 mil. USD), železné rudy a koncentráty (13,7 mil. USD) a minerálne hnojivá (5,3 mil. USD). Ukrajina už v marci schválila na tento rok kvótu pri dovoze železnorudnej suroviny z Ruska v rozsahu 4,5 mil. ton (vlani dodávky dosiahli 6,5 mil. ton) a rozhodla aj o predbežnom zavedení špeciálneho cla vo výške 41 percent na dovoz ruského cementu. Rusko zasa iniciovalo 21-percentné clo na dodávky ukrajinských armatúr, čo pre zmenu vyvolalo ukrajinský nesúhlas a nepochopenie.

Obaja ekonomicky silne prepojení susedia sa uchádzajú o vstup do WTO. Podpísanie novej dohody o vzájomnom voľnom obchode sa doteraz stále naťahovalo napriek vyhláseniam vlád a prezidentov o jej nevyhnutnosti. Obrat ich spoločného obchodu v prvých dvoch mesiacoch roka medziročne klesol o 22 percent na 751 mil. USD, export z Ukrajiny do Ruska sa znížil až o 26 percent. Premiér Anatolij Kinach dúfa, že obe krajiny môžu prekonať umelé prekážky obchodno-ekonomickej spolupráce a postupne ju zlepšiť a prehĺbiť.

Rusko brzdí vznik zóny voľného obchodu aj v rámci SNŠ, lebo na rozdiel od väčšiny členov SNŠ vrátane Ukrajiny ešte stále neratifikovalo príslušnú dohodu z roku 1994. Obchod medzi krajinami SNŠ sa vlani zvýšil o 36 percent a v tomto roku sa očakáva rast 15 percent. Z asi 11-tisíc obchodných komodít v SNŠ iba 26 má tarifné obmedzenia, no existuje aj približne dvesto netarifných limitov. Podľa výkonného výboru SNŠ sa formovanie zóny voľného obchodu v SNŠ v podstate uzavrelo. Z jeho 12 členov vstúpilo do WTO už Kirgizsko, Gruzínsko a Moldavsko, no zvyšných deväť by malo koordinovať svoju politiku pred pripojením k organizácii s cieľom skrátiť tento proces.

Martin Benko, Kyjev