Volebný Rašomon

Sám život robí klasické diela stále aktuálnymi a Kurosawov Rašomon medzi filmovú klasiku v každom prípade patrí. Dennodenne sa presviedčame, že interpretácia tej istej udalosti sa často mení podľa osobnostných vlastností a osobných záujmov rozprávača. Rovnako, ako sa menili svedectvá o vražde samuraja a znásilnení jeho manželky, o ktorých sa traja pocestní za prudkého dažďa bavili pod kjótskou starobylou bránou

Ale späť do súčasnosti. Maďarské voľby sú faktom. Ak sa však budeme riadiť prvými interpretáciami a hodnoteniami, bude nám trvať dosť dlho, kým zistíme, čo vlastne sa na nich udialo. Omnoho dlhšie ako dva týždne, koľko zostáva do druhého kola.

„Jedna vec je však istá, 7. apríla 2002 zvíťazila v Maďarsku demokracia. Ešte nikdy nepristúpilo k urnám toľko voličov, ešte nikdy necítili tak presvedčivo to, že môžu ovplyvniť chod verejných vecí,“ napísal Népszabadság. Trochu iný názor má britský Independent: „Voliči v Maďarsku si na základe politických programov nemajú z čoho veľmi vyberať. Obe najsilnejšie strany sľubujú nižšie dane, vyššie zárobky, viac pracovných miest a bytov a naliehavé reformy v oblasti zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia. Voľby v Maďarsku sú preto skôr o štýle než o obsahu.“ No a priami účastníci používajú vlastnú optiku. Socialistický kandidát na premiéra Péter Medgyessy tak po preňho úspešnom prvom kole uviedol: „Voličov nemožno oklamať, nemožno ich ani zastrašiť. Občania vedia, čo chcú.“ Kam sa to hrabú samurajovia?

Najhoršie však bude, ak všetci majú svojím spôsobom pravdu. Znamenalo by to, že občania vedia, čo chcú, a sú presvedčení, že svojimi hlasmi ovplyvňujú chod vecí, v skutočnosti je však úplne jedno, kto vyhrá. A to predsa nechceme.

Rastislav Boldocký