Pestrá mozaika kultúrnych vzťahov

Slovenská menšina vo Vojvodine akcelerátorom komunikácie medzi umelcami

Existuje trochu ošúchaná fráza, že kultúra a šport najlepším spôsobom spájajú dve krajiny. Či už ide o frázu, alebo nie, táto veta úplne platí pre Slovensko a Srbsko a Čiernu Horu. Kultúrna spolupráca medzi dvoma krajinami sa nikdy neprerušila, dokonca ani v období najväčšej medzinárodnej izolácie vtedajšej Juhoslávie. Pretrvával dialóg medzi prominentnými osobnosťami, šancu dostali a využili začínajúci umelci, no najaktívnejší, ako vždy, boli ochotníci.

Tradícia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch a umocnili ju najmä kultúrne udalosti vo Vojvodine. Vlani totiž vojvodinská Kovačica, obec obývaná takmer výlučne Slovákmi, oslávila dvesto rokov existencie a toto jubileum sprevádzalo celý rad kultúrnych podujatí s početnou účasťou hostí a umelcov zo Slovenska. Keď už hovoríme o jubileách, treba zdôrazniť, že sto rokov oslávilo aj divadlo v Starej Pazove. Bola to príležitosť na výmenu inscenácií s martinským divadlom. V týchto dňoch sa otvára nové pole spolupráce, keďže v ďalšom centre vojvodinských Slovákov - Báčskom Petrovci - práve v týchto dňoch vzniká profesionálne divadlo.

Divadlo všeobecne poskytuje priestor na výbornú komunikáciu medzi krajinami. Na svetoznámom belehradskom festivale Bitef hosťovalo Divadlo Andreja Bagara s modernou inscenáciou Hamlet. Belehradskí diváci a kritika s veľkými sympatiami prijali toto predstavenie s dánskym princom strateným v mori počítačov a informatických otázok. Keďže jedna dobrá vec vytvára ďalšie dve dobré, spolupráca medzi Nitrou a Belehradom pokračuje a okrem toho obe divadlá majú ambiciózne plány v rámci projektu Kultúra 2002, do ktorého sú zapojení aj divadelníci z Poľska, Česka a z Maďarska. Projekt by mal trvať tri roky a podľa pôvodnej myšlienky by na základe predlohy domácich autorov mali vzniknúť inscenácie, ktoré budú hovoriť o tom, ako sa v jednotlivých krajinách vníma prechod z jedného systému - socialistického - do druhého. Celá akcia by mala vyvrcholiť spoločným festivalom a je šanca, že ho usporiada práve Slovensko.

Slovenské divadlá často siahajú po textoch autorov zo Srbska a Čiernej Hory. V Trnave je tak na programe Zberné stredisko Dušana Kovačeviča. Pripravujú sa aj ďalšie dve premiéry jeho hry Doktor šuster, z čoho jedna v Slovenskom národnom divadle. Bratislavskí diváci koncom minulého roka zažili úspešnú premiéru hry Rodinné príbehy srbskej autorky Biljany Srbljanovičovej v réžii dolnozemských Slovákov Vladislavy Feketeovej a Ivana Hansmana-Jesenského.

Keď hovoríme o prítomnosti srbského umenia na Slovensku, netreba zabúdať na písané slovo. Medzi niekoľkými prekladmi kníh sa svojou symbolikou vyčleňuje kniha Aleksandra Tišmu Kapo v preklade Karola Chmela, ktorý inak rád prekladá diela juhoslovanských spisovateľov. Symbolicky, len krátko po tom, čo „kapo“ vyšiel v slovenčine, veľký Aleksandar Tišma umrel.

Maliarstvo spravidla najlepšie prezentuje kultúrne pôsobenie krajiny. V posledných dvoch rokoch sa počet výstav zo SČH na Slovensku vyjadruje v desiatkach, či už ide o insitných, alebo akademických umelcov. Ak by sme zmapovali len výstavy srbského insitného umenia, získali by sme materiál na celú štúdiu. Osobitne treba poukázať na dve výstavy maliara Savu Stojkova, ktorý vystavoval na Bratislavskom hrade. Tento umelec vyjadril svoju úctu k Slovensku tým, že namaľoval portréty prvých dvoch slovenských prezidentov, a tak položil základy galérie slovenských prezidentov.

Takže, je kultúrna spolupráca dvoch priateľských krajín na zodpovedajúcej úrovni? Aj najväčší skeptici musia odpovedať kladne. Dalo by sa urobiť ešte viac? Ľudia s dobrými úmyslami povedia - samozrejme, lebo kultúry, tak ako slobody, nikdy nie je dosť.