ROPNÉ KVAPKY POLITIKY

Buďme pesimistami a skúsme si predstaviť katastrofický scenár: sčista-jasna dôjdu zásoby ropy. Kolaps ekonomiky a dopravy, koniec civilizácie postavenej na závislosti od energie. Alebo buďme realistami a predstavme si štádium, ktoré raz určite nastane, znižovanie zásob ropy z dôvodu ich vyťaženia a prudko narastajúce ceny ropných derivátov. Tiež kolaps ekonomiky, ktorá už nedokáže fungovať efektívne. Zatiaľ takéto scenáre svetu nehrozia, ale ropa bezpečne, či skôr nebezpečne odkvapkáva chod svetovej politiky.

„Sme závislí od dodávok ropy od nestabilných krajín, a preto si myslím, že ekonomicky ešte nie sme v bezpečí,“ uviedol George W. Bush pre včerajšie vydanie denníka Wall Street Journal. Najvyšší predstaviteľ Spojených štátov je presvedčený, že súčasný nárast cien ropy by mohol pribrzdiť oživovanie hospodárstva USA (od ktorého sa sekundárne odvíja aj ekonomický rast v iných kútoch sveta!). Ako uviedol, je pripravený uvážiť viaceré možnosti, ako zmierniť dosah pondelkového rozhodnutia Iraku, ktorý na 30 dní zastavil vývoz surovej ropy. Americký prezident vyhlásil, že jeho administratíva preskúma, či pozastavenie vývozu irackej ropy na 30 dní predstavuje pre Spojené štáty problém. USA sú v energetickej oblasti závislou krajinou, a preto sa nesmú unáhliť v predkladaní pozitívnych ekonomických predpovedí.

George W. Bush zatiaľ odmieta vylúčiť možnosť, ak to bude treba, použitia amerických ropných rezerv alebo zníženia daní na ropné produkty. Ak by dal súhlas siahnuť na americké zásoby čierneho zlata, ktoré tvoria 571 miliónov barelov ropy, protirečil by svojmu vyhláseniu zo septembra 2000, keď ostro kritizoval iniciatívu svojho demokratického rivala na post najvyšší Ala Gora na uvoľnenie 30 miliónov barelov zo strategických zásob ropy a nazval to politikárčením. Pravdaže, vtedy bol Bush junior iba v úlohe kandidáta na post prezidenta a dnes už prezidentom je a musí prijímať zodpovedné rozhodnutia. Medzi ne patrí aj to, ktoré zabezpečuje oživenie národnej ekonomiky. A tá, ako uviedol, je závislá od dodávok ropy. Ak ropy bude menej, ceny pohonných látok stúpnu a pre ekonomiku to bude problém. Ibaže na druhej strane si prezident USA musí pripomenúť slová svojej poradkyne Karen Hughesovej z čias svojho guvernérovania v Texase, ktorá v septembri 2000 povedala: „Ak načrieme do našich rezerv teraz, iracký líder Saddám Husajn môže znížiť produkciu a doslova si v Iraku zasadnúť na barel.“

Irak. Veľmi problémová a nepohodlná krajina pre USA. Lepšie povedané, krajina s veľmi nepohodlným režimom pre Američanov. Lebo čísla sú jasné: Irak má druhé najväčšie zásoby na svete a do USA smeruje viac ako 40 % irackého ropného exportu prostredníctvom rôznych sprostredkovateľských spoločností, keďže Washington s Bagdadom neudržiavajú vzťahy od vojny v Perzskom zálive. Irak je šiestym najväčším exportérom ropy do USA. Minulý týždeň v utorok dočasný iracký minister zahraničných vecí Humám Abdel Chálik vyhlásil, že Irak spolu s Iránom sú pripravené zastaviť dodávky ropy USA a vyzval, aby sa „ropa použila ako zbraň proti sionizmu a jeho spojencovi Spojeným štátom“, čo mal byť nátlak na vyriešenie napätej situácie na Blízkom východe, čiže stiahnutie izraelských vojsk z palestínskych území. Irak rovnako dúfal, že všetky arabské krajiny produkujúce ropu sa k tomuto opatreniu pridajú. Bush však v pondelok povedal, že situáciu na trhu s ropou netreba príliš dramatizovať, keďže väčšina štátov vyvážajúcich ropu sa k irackému embargu odmietla pripojiť. Iracký líder Saddám Husajn sa napokon odhodlal na sólo akciu, keď dal príkaz na mesačné pozastavenie vývozu irackej surovej ropy. „Sadol“ si na barel, ako povedala svojho času Hughesová. Ostatné arabské štáty produkujúce ropu síce Palestínčanov v ich snahách podporujú, ale nevytvorili ropný bojkot proti USA. Pravdou je, že arabské štáty, ktoré zabezpečujú až polovicu svetovej produkcie ropy, nezastavili dodávku ropy od krízy v roku 1973 a ani opakované žiadosti zo strany Iraku a ďalších krajín na tom nič nezmenili. Irán, zarytý nepriateľ Izraela, síce nevylúčil možnosť, že sa k irackej iniciatíve nepridá, no zatiaľ sa tak nestalo.

George W. Bush je možno pokojný aj preto, lebo krajiny vyvážajúce ropu z kartelu OPEC irackú iniciatívu skôr odsudzujú ako schvaľujú a podľa predstaviteľov kartelu ich snahou je udržať stabilitu na svetovom trhu s ropou. A nakoniec sa iracký bojkot možno po mesiaci naozaj skončí, lebo pre Bagdad je produkcia ropy otázkou ekonomického prežitia, je najistejším zdrojom príjmov. Ropné kvapky politiky sú síce evidentné, ale pre USA je veľkou výhodou, že pre arabské krajiny je ešte stále dôležitejší prílev petrodolárov ako národné, sebaurčujúce ambície

Iaromír Novák