Keďže sa vyhli prekvapeniam

Výrobcovia celulózy a papiera potvrdzujú životaschopnosť

Máloktoré odvetvie má u nás takú dobrú povesť ako priemysel celulózy a papiera. Ak by podobne fungovali aj iné rezorty, slovenská ekonomika by bola na podstatne vyššom stupni rozvoja, ako sme v súčasnosti svedkami. Firmy, ktoré sú združené vo Zväze celulózovo-papierenského priemyslu (ZCPP) SR (pokrývajú všetku výrobu vlákniny a papiera, ako aj 80 % výroby celého odvetvia) opäť potvrdili svoju životaschopnosť. Dvanásť členských organizácií a štyri sympatizujúce firmy dosiahli vlani o 243,5 % vyšší hospodársky výsledok ako pred rokom. Vo finančnom vyjadrení predstavuje jeho hodnota 3,074 mld. Sk pred zdanením. Prezident zväzu Ing. Ján Líška označil tieto výsledky za historicky najlepšie. Produktivita práce z výroby tovaru sa v rezorte zvýšila o 22,4 percenta a napriek silnej konkurencii na svetových trhoch sa firmám podarilo zvýšiť export výrobkov o 16 %. Členské podniky ZCPP zamestnávali ku koncu minulého roka vyše 6700 pracovníkov a ich priemerná mzda sa medziročne zvýšila o 13,6 percenta. Zníženie počtu pracovníkov o 8,5 % väčšinou prebehlo prirodzeným úbytkom, čoho dôkazom je i udržanie sociálneho zmieru. Na produkcii slovenského priemyslu sa celulózky a papierne podieľali vlani 4,2 percentami a na celkovom vývoze objemom 6,32 %. Na základe týchto a predchádzajúcich výsledkov sa o celulózovo-papierenskom priemysle hovorí ako o stabilizovanom odvetví, ktoré práve preto dokáže investovať do rozvoja, ale

aj do nápravy

zdedených ekologických podlžností. V poslednom období to bolo 2,3 mld. Sk. Dnešné vynikajúce postavenie celulózovo-papierenského priemyslu nie je však výsledkom náhodného vývoja. V prvom rade transformácia celulózok a papierní bola oveľa menej bolestná ako napríklad v strojárskej výrobe, silne poznačenej konverziou a jednostrannou orientáciou výroby a trhu. Na ich čelo sa dostali skúsení odborníci, ktorých cieľom bolo zveľadiť majetok a nie zadlžiť ho. Pomohlo aj to, že v pravý čas sa firmy dokázali spojiť so zahraničným kapitálom, čím si zabezpečili zdroje na rozvoj a modernizáciu. Prostredníctvom strategických partnerov si zároveň

otvorili cestu

na solventné trhy. Okrem toho celulózkam svojím spôsobom žičila i konjunktúra trhu. Tá má cyklický vývoj, no ak vrcholový manažment dokáže správne predvídať situáciu, dokáže sa vyhnúť nečakaným prekvapeniam. Viaceré firmy, ako napríklad Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok, správne načasovali investície do rozšírenia kapacít tak, aby v pravú chvíľu z nich vyťažili maximum. V prvom polroku sa tak zviezli ešte na vlne doznievajúcej konjunktúry na svetových trhoch. Významným prvkom stability odvetvia je tiež prítomnosť domácej surovinovej základne, ktorá menej podlieha vonkajším zmenám a vplyvom a vymedzuje priestor aj pre budúci rozvoj. Je však zaujímavé, že pre sesterský drevospracujúci priemysel akoby to neplatilo. Viacerí spracovatelia dreva permanentne čakajú na novú transformáciu, ktorá by ich mala zbaviť vlečúcich sa problémov, skrátka sústavne

sa sťažujú

na niečo. Raz je to nedostatok kvalitnej suroviny, potom im chýbajú obchodní partneri a investície. Hovorí sa, že niektoré podvyživené fabriky technologicky natoľko zostarli, že ich takmer treba budovať nanovo. A keďže v domácom prostredí finančné zdroje nie sú a o cudzie sa treba pričiniť aj príťažlivejším projektom, všetko zostáva po starom. Čas však uteká a dobré výsledky žnú len niektorí. Tentoraz zaslúžene výrobcovia celulózy a papiera, ktorí sa prostredníctvom svojho zväzu presadili aj v štruktúrach Konfederácie európskych papierenských priemyslov (CEPI), ako i na princípe rovnosti vzťahov aj v spolupráci s partnermi v EÚ.

Peter Farárik