Vízií pribúda, a čo ďalej...

Odhaduje sa, že do roku 2010 sa HDP zvýši o 29 percent

Už dlhodobejšie rezonuje v odbornej, podnikateľskej verejnosti požiadavka, aby kompetentné vedecké organizácie vypracovali dlhodobejšiu víziu rozvoja našej spoločnosti. Ide aj o tzv. dôsledkové štúdie našej integrácie do EÚ, ktoré už mali byť dávnejšie hotové, no ešte sa len pripravujú, ale najmä o pohľad dopredu na desať až dvadsať rokov. Prognostici v tejto krajine to nemajú jednoduché z prostého dôvodu. Prognostika nie je jasnovidectvo. Aj vzhľadom na ekonomické turbulencie spojené s výmenou vlád, a teda hospodárskych priorít, chcelo by to angažovať skôr Sibylu ako vedcov - prognostikov, analytikov. Aj preto niektoré vizionárske práce sú akoby návratom do minulosti alebo fotografiou prítomnosti, no málo sa dozvieme o tom, čo nás v jednotlivých alternatívach čaká a neminie, čo a ako bude treba riešiť a kam sa dostaneme v istom časovom úseku. Niektoré pokusy o spracovanie čiastkových oblastí očakávaného vývoja slovenskej spoločnosti nie sú preto uspokojivo prepracované. Poradné orgány vlády, ako aj samotný kabinet však aj pod tlakom verejnosti

prijali záver,

že Slovensko potrebuje aj dlhodobú víziu svojho rozvoja, že doterajšie dokumenty o prognózach poskytujú skôr obraz krátkodobých vývojových tendencií. Ucelená predstava o jednotlivých a navzájom súvisiacich stránkach rozvoja Slovenska, v jej celostnom tvare, zatiaľ nejestvuje. A ak bude, je otázka, ako s ňou naložia ekonómi a najmä politici. Slovenská akadémia vied pripravila v týchto dňoch na prezentáciu analyticko-prognostické štúdie k prognóze rozvoja Slovenska do roku 2010. Na ich vypracovaní sa podieľali autori z deviatich ústavov a ďalších výskumných pracovísk SAV. Po tejto práci by mala nasledovať ďalšia prognóza, s viac ako dvojnásobne vzdialenejším pohľadom do našej budúcnosti. O niekoľko týždňov by sa mala

verejnosť oboznámiť

aj s dôsledkovými štúdiami integrácie, teda s tým, čo vlastne čaká túto krajinu po začlenení sa do EÚ. V časti o konkurencieschopnosti ekonomiky autori zo SAV hovoria, že schopnosť konkurovať bude v nadchádzajúcich desaťročiach vyžadovať zapojenie ďalších dvoch faktorov do tohto procesu. Prvým z nich je výkonnosť a kvalita verejnej správy a druhým sociálna súdržnosť, čo je širšia kategória ako bežná predstava o sociálnom zmieri. Politika oživenia ekonomiky a reštrikcie neviedla doteraz k založeniu stabilného vývoja. Oživenie sa prejavilo vo vonkajšej nerovnováhe a jej riešenie si vyžadovalo dodatočnú redukciu v spotrebe, čo však viedlo

k zúženiu trhu,

a to v budúcnosti sa prejaví ukončením činnosti stratových podnikov. Bola síce nastolená makroekonomická stabilita pomocou zníženia domáceho dopytu, ale zatiaľ je príliš zraniteľná. Podľa prognóz dosiahne v tomto roku SR 2,7-percentný rast HDP, na budúci 3,5 % a v ďalšom roku 4-percenný. Ak sa podľa spracovanej štúdie „naozaj naštartuje proces efektívnej reštrukturalizácie priemyslu, potom možno po roku 2005 počítať s rýchlejším rastom priemyselnej produkcie...“ Očakávaný hospodársky rast SR zohľadňuje súčasný stav nižšej tvorby zdrojov oproti potrebám. Tá sa prejavuje tak v tempách a úrovni reálneho HDP, ako aj v tvorbe kapitálu a nimi podmienenej zamestnanosti. Do roku 2010 sa v porovnaní s rokom 2000 má HDP podľa prognózy zvýšiť asi o 29 %. „Prekonanie krízy slovenského priemyslu nemôže byť ponechané na spontánnych silách trhu. Napriek tvrdeniam o neutrálnosti štátu, všetky krajiny EÚ praktizujú určitú formu priemyselnej politiky,“ konštatuje analýza SAV. Šanca Slovenska spočíva aj v aktívnej tvorbe nových komparatívnych výhod vo forme vysokej kvalifikácie pre oblasť moderných technológií, v podstatnom zvýšení výdavkov na výskum a rozvoj a budovaní infraštruktúry. Ide teda o aktívne kultivovanie faktorov dlhodobého rastu. Toto je podľa štúdie jediná priechodná cesta, ako

prekonať stav,

v ktorom je slovenská ekonomika stredne vyspelou a nerovnomerne zmodernizovanou. V súvislosti s poľnohospodárom štúdia konštatuje hrozivý fakt, že už takmer jednu tretinu predávaných potravín a nápojov tvoria dovezené výrobky. „Pud sebazáchovy akosi spontánne reaguje a na prvé miesto staviame ochranu domáceho trhu. Je to logická reakcia, ale reakcia slabšieho.“ Slovensko v období rokov 1991 až 2000 zvýšilo dovoz agroproduktov z EÚ takmer osemnásobne, ale vývoz menej ako trojnásobne. Od osamostatnenia sa SR každým rokom rástlo v tejto oblasti záporné saldo zahraničného obchodu s EÚ, a to zo 100 % v roku 1993 až na 620 % v roku 2000, pričom sa ďalej prehlbuje.

Vladimír Turanský