Kde sme a čo chceme (3)

Chudobní za bohatým stolom?

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

I. Saktor: Verím, že pozvánku dostaneme, čím sa naplní aj programová úloha KOZ SR prijatá už v októbri roku 1996 na jeho treťom zjazde a potvrdená o štyri roky neskôr štvrtým zjazdom slovenskej odborovej centrály.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do EÚ?

I. Saktor: Ak nás do EÚ nezoberú, nebude to zrejme z dôvodu neplnenia kodanských kritérií alebo implementácie európskej legislatívy do nášho zákonodarstva. Za skutočnú, reálnu hrozbu nášho neprijatia považujem to, že nás nebudú medzi seba chcieť z dôvodu extrémne nízkej ceny práce v porovnaní s priemerom EÚ a zároveň aj extrémne vysokej miery nezamestnanosti. Chudobní príbuzní za bohatým stolom bývajú len zriedkakedy vítaní. Ďalším skutočným dôvodom môže byť aj prakticky nulová vymožiteľnosť práva, ktorú na Slovensku stále ešte máme. Oficiálne deklarované dôvody nášho neprijatia, k čomu dúfam nedôjde, by však zrejme boli iné. Aj v súčasnosti totiž platí premisa o politike ako koncentrátu ekonomiky.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

I. Saktor: Jednoznačne kvalitatívne odlišný od toho minulého a najmä predminulého. Kým ešte v prvej polovici volebného obdobia bola medzi odborármi určitá ochota pritiahnuť si opasky v nádeji, že to v budúcnosti niečo prinesie, to je už preč. Obrazne povedané, čaša trpezlivosti sa napĺňa. Čoraz viac ľudí chápe, že v pokornom predklone si odbory nič nevybojujú. Ak použijem opätovne obrazný príklad - tráva je čoraz suchšia.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

I. Saktor: Prioritami priorít sú tie, ktoré som uviedol v súvislosti s európskou integráciou. Už sa o nich popísali stohy papiera, len ako hovoria naši bratia spoza rieky Moravy - „skutek utek“. Preto načriem do iného súdka. V poslednom čase začala byť predtým frekventovaná téma obchodných „eseročiek na vstupe a výstupe“ akýmsi tabu. Akoby tento problém bol už vyriešený. Akoby tieto už prestali finančne „vysávať“ množstvo podnikov z výrobnej sféry. Pritom naše poznatky z terénu, a verte, tam sa ľudia poznajú, hovoria o čomsi inom. Musím na to upozorniť, pretože nás sa to týka nielen z celkového národohospodárskeho prerozdeľovacieho hľadiska, ale aj z hľadiska kolektívneho vyjednávania. Mnohí zamestnávatelia totiž pri kolektívnom vyjednávaní „šibrinkujú“ červenými číslami koncoročnej súvahy s tým, že zvýšenie miezd by podnik položilo. A na svoje si prídu prostredníctvom obchodných spoločností. Zároveň s tým nás odborárov znepokojuje aj nasledujúci fenomén. Konanie mnohých podnikateľov, a nehádžem ich pritom do jedného vreca, by sa v skratke dalo definovať takto: „Na svoj osobný účet snaž sa presunúť maximum z firemných peňazí a zároveň snaž sa maximum svojich osobných výdavkov dostať do nákladov firmy.“ Možno sa niekomu budú zdať tieto problémy nepodstatné, no my aj im prikladáme celospoločenskú dôležitosť.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

I. Saktor: Verte mi, na túto otázku sa mi ťažko odpovedá. Najmä, keď si spomeniem na naše nedávne dvojdňové rokovanie s Richardom Falbrom a podpredsedami ČMKOS. Keď nás informovali o tom, že prepad reálnych miezd oproti roku 1989 v ČR vyrovnali už v roku 1995 a vlani sa už dostali o 12 % nad úroveň tohto východiskového obdobia. Keď si pritom pripomeniem naše čísla o takmer sedemnásťpercentnom prepade reálnych miezd oproti roku 1989, a k tomu ešte takmer sedempercentnom prepade oproti roku 1998, nemôže mi byť inak ako smutno. A to už nehovorím o tom, že českú korunu predávajú naše komerčné banky po korune štyridsať, o parite kúpnej sily ani o miere nezamestnanosti. Nehnevajte sa, nebudem na túto tému teoretizovať.