Premeny prvej veľkobanky

Slovenské bankovníctvo v priereze rokov

Slovenské bankovníctvo má za sebou už pomerne dlhú a zaujímavú históriu. Prvé akciové „sporiteľne“ začali na našom území vznikať už pred 160. rokmi. Keďže sa podnikanie v oblasti bankovníctva ukázalo ako veľmi výnosné, nové peňažné ústavy pribúdali ako huby po daždi. Nevýhodnosť systému, kde na jednej strane stálo niekoľko budapeštianskych veľkobánk a na druhej stovky malých, kapitálovo slabých bánk, sa naplno prejavila po prvej svetovej vojne. Keď v roku 1918 vznikla Československá republika, dovtedy na Slovensku dominujúce veľkobanky zostali zrazu v zahraničí. Drobné finančné ústavy, ktorých likviditou navyše veľmi otriasli vojnové udalosti, prežívali len s veľkými problémami. Nutne sa preto začala vlna fúzií, likvidácií a celková koncentrácia bankovníctva. Ťažkosti nemeckých a maďarských bánk využívali najmä české, ale aj banky so slovenskou správou. Výraznú aktivitu v tomto smere prejavovali najmä Tatra banka a Hospodárska banka. Práve Hospodárska banka, úč. spol. v Bratislave sa však začiatkom dvadsiatych rokov dostala do určitých problémov. A tak sa jej vedenie rozhodlo požiadať o spojenie Slovenskú banku, v tom čase najväčší a najsilnejší slovenský finančný ústav. O fúzii sa rokovalo počas väčšiny roku 1921. Po vzájomných revíziách účtovníctva a majetkových bilancií, vedenia oboch schválili ich zlúčenie. Aby fúziu podporili aj akcionári oboch spoločností, bolo potrebné ich „motivovať“. A tak, napriek tomu, že akcia Hospodárskej banky mala v porovnaní s akciou Slovenskej banky len dvojtretinovú hodnotu, menili sa v pomere 1:1.

Rok 1922 bol teda rokom, keď obe finančné inštitúcie začali pracovať pod značkou Slovenskej banky. Tlač a slovenská politická scéna to privítala ako vznik prvej slovenskej veľkobanky. Keď však začiatočné nadšenie opadlo, zreálnil sa aj pohľad na túto našu najväčšiu banku, ktorá sa svojím základným kapitálom zaradila medzi stredne veľké spoločnosti. Veľkosťou ani kapitálovou silou však nemohla súťažiť s pražskými veľkobankami. Navyše sa onedlho ukázalo, že politicky podporovaná fúzia týchto dvoch slovenských finančných ústavov mala svoje odôvodnenie. Povojnová hospodárska kríza v rokoch 1922 - 1923 dôkladne preverila kvalitu úverov i majetkových účastí jednotlivých bánk. Málo efektívna a nie najlepšie riadená Hospodárska banka by krízu neprežila. Fúziou síce zachránila peniaze svojich akcionárov, vykrývanie strát sa však prenieslo na Slovenskú banku. Jej vedeniu trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo s pomocou štátu prekonať negatívne dôsledky vytvorenia „prvej slovenskej veľkobanky

Patrik Derfiňák