Za 20 % nákladov odstránia 80 % strát

Získanie certifikátu posilňuje konkurencieschopnosť, a to znamená úspech na trhu

„Integrovaný prístup k riadeniu strát (ISRS) vychádza z predpokladu, že všetky straty, či už sa prejavujú ako škody na ľuďoch a majetku alebo nedostatkami v kvalite či environmentálnymi dosahmi, majú svoj pôvod v neefektívnosti, ktorú treba hľadať v systéme organizácie,“ povedal Ján Rajzinger, vedúci odboru riadenia kvality, a. s. Slovenský plynárenský priemysel. ISRS začali v SPP aplikovať v roku 2000. Realizovaný ISRS reaguje aj na Národný program kvality do roku 2003, ktorý vyhlásilo ministerstvo hospodárstva. SPP v ňom postupuje iným spôsobom ako druhé podniky. To znamená, že nepostupuje zhora nadol, ale zdola nahor. Dôvodov je viac. Jednak sa pri začiatku tohto projektu predpokladala privatizácia. Každá privatizácia so sebou nesie aj reštrukturalizáciu. Aby sa výsledky dosiahnuté v rámci ISRS nemuseli zahodiť, tak zvolili na pohľad netradičný, ale logický postup. Pri jeho aplikácii sa zavádzané systémy stretnú teda nakoniec na úrovni ústredia. „Veď keby sme postupovali zhora nadol, bolo by tu navyše

riziko, že sa ľudia

so systémom nestotožnia. Dôležité je aj to, že nejdeme tým spôsobom, že najskôr zavedieme trebárs normu kvality do celého podniku, a potom sa budeme venovať napríklad normám ISO 14 000. Sme vlastne prví na Slovensku, ktorí začali budovať komplexný systém. Tzn. staviame ho tak, aby tento podnik zároveň riešil environment, kvalitu a bezpečnosť. Naším cieľom je, aby sme vypracovali jednu integrovanú sústavu, pretože všetky tieto tri normy majú niektoré spoločné body, ako zodpovednosť vedenia, nákupy materiálu, vzťah k verejnosti, komunikácia atď.,“ vysvetlil J. Rajzinger. V roku 1998 sa uskutočnilo výberové konanie na poradenskú , audítorskú a certifikačnú spoločnosť, pričom sa dôraz kládol na jej tradíciu a medzinárodnú povesť. Víťazne z neho vyšla spoločnosť Det Norske Veritas. Tá bola založená ako nadácia ešte v roku 1864 s cieľom ochrany ľudských životov, životného prostredia a hmotných zdrojov a pôvodne bola zameraná na certifikáciu lodí. V súčasnosti je asi 30 % jej činnosti spojených

s ťažbou ropy

a zemného plynu. Medzi spoločnosti, ktoré Det Norske Veritas (DNV) certifikovala, je napríklad British Petroleum, Gaz De France, BASF, Texaco a podobne. DNV má v súčasnosti viac ako 5500 zamestnancov po celom svete, z toho 3950 v Európe. V roku 1997 certifikovala National Aeronautics and Space Administration (NASA) v USA. Vzhľadom na svoje bohaté skúseností práve spoločnosť DNV odporučila vedeniu SPP integrovať viaceré systémy riadenia v záujme racionálnejšieho prístupu. Začiatok ISRS reaguje aj na priority už spomínaného Národného programu kvality do roku 2003. Tie sú vlastne aplikáciou hlavných zámerov Európskej podpory kvality a patrí k nim zvyšovanie konkurenčnej schopnosti podnikateľských subjektov vo výrobe a v poskytovaní služieb, zvyšovanie povedomia kvality na všetkých úrovniach, zlepšovanie životného prostredia, bezpečnosti a neškodnosti výrobkov. K ďalším prioritám patrí vytváranie podmienok podnikania,

ktoré sú zhodné

s podmienkami v EÚ, mediálna podpora a motivácia podnikateľských subjektov zavádzať systémy kvality, mať záujem o postupný prechod na komplexné manažérstvo (TQM) a environmentálne manažérstvo, ako aj sústavné propagačné, vzdelávacie a osvetové pôsobenie. Samozrejme, v SPP nezačínali pri zavádzaní ISRS od úplnej nuly. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že ide o silného hráča na európskom plynárenskom poli. Priame zapojenie tranzitného plynovodu do medzinárodných plynárenských sústav už od konca 60. rokov sprostredkúvalo slovenským plynárom technický pokrok i medzinárodné know-how a neustále nútilo podnik k sústavnej modernizácii. A tak sú mnohé z prvkov uvedených noriem v riadení prítomné už vzhľadom na povahu podnikania. Vzhľadom na uvedené fakty sa i medzi hlavné ciele samotného projektu ISRS stanovilo

využiť pozitíva

doterajších metód a nástrojov riadenia. Okrem požiadavky zlepšiť riadenie dôležitých činností SPP z hľadiska kvality, životného prostredia, ochrany zdravia, bezpečnosti pri práci, zlepšenia systému práce so zákazníkmi či nevyhnutnosti identifikovať a riadiť riziká a straty z hľadiska uvedených oblastí, ciele ISRS zahŕňajú aj potrebu rozvinúť systém riadenia ľudských zdrojov ako významného nástroja pri dosahovaní stanovených cieľov. Dôležité je tiež, že pri realizácii projektu ISRS v SPP, ktorý má sedem modulov (sú zárukou ustavičného zlepšovania, lebo získanie certifikátu je len 30 % cesty na dosiahnutie cieľa), sa poskytla flexibilita a možnosť vybrať si z rôznych alternatív postupu, ako aj rozsahu jeho realizácie. Dokonca pri certifikácii vybraných jednotiek (odštepné závody, divízie a závody) si bolo možné stanoviť individuálne ciele a možnosti. Navyše na základe požiadaviek predstaviteľov SPP sa do projektu zahrnuli ďalšie ciele, z ktorých spomeňme aspoň nasledujúce - rozvinúť a doplniť súčasnú podnikovú kultúru, navrhnúť taký postup úvodnej implementácie vo zvolenom závode, aby sa na tvorbe dokumentácie zúčastnili aj predstavitelia ostatných závodov, či umožniť alternatívne riešenia. Podľa J. Rajzingera vzhľadom na teritoriálnu a organizačnú zložitosť podniku

prvú etapu

štvorročného procesu tvorila úvodná analýza stavu v dotknutých oblastiach v odštepných závodoch, divíziách i na generálnom riaditeľstve. Preskúmala a potvrdila východiskový stav. Jej súčasťou bol manažérsky audit, na ktorom sa zúčastnilo okolo 750 pracovníkov. Na základe analýzy auditu sa stanovili úlohy postupu. Pri postupe zdola nahor vybrali štyri skúšobné závody v divízii Slovtransgaz i v divízii vnútroštátnej prepravy a distribúcie, ktoré majú symbiózne prostredie. V nich sa systém overoval a odtiaľ postupne implementoval do ostatných organizačných zložiek. Na otázku, koľko zavedenie celého systému bude stáť, nám J. Rajzinger povedal: „Okolo 150 miliónov korún. No táto suma (podstatná časť z nej sa vynakladá na hodnotiace moduly, ale tie sa dajú ďalším záujemcom predať) a ďalšie investície, ktoré vyplynú zo zavádzania ISRS, sa veľmi rýchlo vrátia. Predstavujú len 20 % nákladov, ale tie odstránia až 80 % príčin všetkých strát v podniku.“ Podľa neho z vybraných skúšobných projektov na zavedenie systému environmentálneho manažérstva už vlani

získali certifikáty

štyri organizačné jednotky SPP. Konkrétne za divíziu vnútroštátnej prepravy a distribúcie Odštepný závod 01 Bratislava. Za divíziu STG Závod 04 Ivanka pri Nitre a Závod 05 Rožňava a Závod 07 Senica. Tieto závody po získaní certifikátu Systému environmentálneho manažérstva plynulo prechádzajú na zavádzanie ďalších certifikátov - pre kvalitu, bezpečnosť práce. Začiatkom tohto roka získal certifikát podľa noriem ISO 9 001 ako prvý v rámci SPP Závod IDOZ Žilina. Získané skúseností a poznatky z týchto skúšobných projektov budú môcť pri ostatných závodoch takpovediac „klonovať“. To znamená s nákladmi až o 60% menšími a s menšími „bolesťami“ a väčšou rýchlosťou uviesť do praxe. Na otázku, aké výsledky prinesie celé vyše štvorročné úsilie zavádzania ISRS, J. Rajzinger povedal: „V prvom rade nám pri zavádzaní uvedených riadiacich systémov ide o záujmy optimalizácie prevádzky podniku. Či už je to zamedzenie strát z lepšie investovaných prostriedkov do efektívnejších a čistejších technológií alebo

zamedzenie strát

z predchádzania havárií, mimoriadnych udalostí, lepšej organizácie činností, materiálových a energetických úspor a podobne. V tom zmysle sa efekt z prostriedkov investovaných do zavedenia a rozvíjania riadiacich systémov dá naozaj exaktne vyrátať. Význam v zavedení ISRS je aj v zlepšení imidžu firmy, posilnení jeho pozície v konkurenčnom boji, čo určite ocenili a ocenia aj strategickí investori. Mimoriadne dôležitým predpokladom návratnosti, ktorý však už nemá bezprostredné vyjadrenie, je rast ľudského potenciálu. Systém si vyžaduje zapojenie prakticky každého zamestnanca, sústavné vzdelávanie pracovníkov a ich samostatné konanie. To by sa malo celkovo prejaviť v zmene doterajšieho spôsobu myslenia.

Zdena Rabayová