Dar slnka a potu vinohradníka

Stretnutie názorov na možnosti slovenského vína v kajinách Európskej únie

Kapitola pôdohospodárstva zostáva na prerokovanie a doriešenie pre vstup Slovenska do EÚ medzi poslednými. Nie preto, že by sa úradníci nečinili, ale pre jej zložitosť. Problém dotácií a neprehľadnosti ich poskytovania dlho kole oči partnerom v Bruseli. A v rámci pôdohospodárstva a poskytovania (použitia či nepoužitia dotácií) si osobitnú pozornosť zasluhuje vinohradníctvo. Prečo práve vinohradníctvo? Stalo sa totiž, že pre naše vinohradníctvo schválil Brusel kvótu, ktorá príjemne prekvapila, podľa zlých jazykov prekvapila, až vyrazila dych. Dala nám totiž možnosť vstupovať s takou kvótou pestovateľskej plochy, v akú sme akosi nedúfali. A obávam sa, že sa nám ju nepodarí naplniť. Niekomu sa asi bude zdať paradoxné písať stále o ochrane domáceho trhu, ale nezabudnime, my dovážame cudzími štátmi dotované potraviny, naši veľkoobchodníci dovážajú tamojšími vládami dotované poľnohospodárske produkty, a

podrážajú nohy

našim nehospodárne vyrábajúcim domácim pestovateľom. Ide o lacné a tamojšími vládami (a nespravodlivou prírodou) podporované vína, ktoré doslova zaplavili slovenský trh. Podľa niektorých odborníkov subvencie nie sú tým najdôležitejším nástrojom, ktorým by sa dalo pomáhať slovenskému vinohradníctvu. Väčší význam má ochrana trhu, robme v tom niečo, pokiaľ sa dá. Podľa riaditeľa Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave Ing. Stanislava Kotesa napríklad v roku 2000 naše štátne orgány povolili dovoz 168 861 hektolitrov vína. V prepočte to znamená 22 512 ton hrozna pri úrode, optimisticky rátanej, 75 metrákov z hektára. To predstavuje produkciu z plochy vyše 3000 hektárov vinohradov. Ak si nedokážeme dopestovať toľko vína, koľko sa ho na slovenskom trhu predá, dobre, dovážajme ho, súhlasia viacerí odborníci. Dovážajme však vína, ktoré sa u nás neurodia. Dovozcovia, ale tak trochu aj

pestovatelia, podľahli

cenovému latku a klesajúcej životnej úrovni domácností, ktoré chcú predovšetkým lacné zmesky neidentifikovaných vín, spĺňajúcich iba tie základné náležitosti, ako obsah alkoholu, farba, čírosť a že sa chuťou podobajú na víno. Rozmohli sa iné neresti v obchode s hroznom. Ťažko ukázať prstom na vinníka, lebo sem zablúdili systémové chyby, nedostatok voľných finančných prostriedkov na jednotlivých článkoch a stupňoch výroby, spracovania, skladovania. Podľa názoru generálneho riaditeľa Vínoproduktu Rača Ing. Františka Sandtnera sa dnes na slovenskom trhu predáva iba maximálne 20 % stolových vín lepšej kategórie. Nemáme podľa neho dlhodobú koncepciu vinohradníctva na obdobie najmenej troch (!) vlád. Ako príklad systémovej chyby sa uvádza, že Vínoprodukt Rača úvery na nákup hrozna od žiadnej banky nedostal. Tak sa stáva aj iným vinárskym závodom, že do marca až do polovice roka splácajú producentom hrozna za „vykúpenú úrodu“ z minulého roka. A v tejto situácii hľadajme motiváciu a presviedčajme farmárov a pôdohospodárske družstvá o tom, že práve teraz by bolo ohromne výhodné revitalizovať, obnovovať

staré vinohrady

a zakladať veľmi rýchlo nové. A naozaj je pravda, že nové vinohrady súrne potrebujeme. Naše minulé vinohradníctvo, podobne to bolo aj v Maďarsku, zanechalo určitý vzor v zakladaní vinohradov. Stredné a vysoké vedenie, ak bol kopcovitý terén, tak pekné terasy, neprekážalo, že boli finančne náročné, betónové stĺpiky a rady pekne dlhé a rovné. Všetko malo svoju cenu, ale akosi to neprekážalo, že týmto spôsobom zabezpečovaná sebestačnosť je príliš drahá a víno takto produkované nie je konkurencieschopné. Už v posledných rokoch plánovaného pôdohospodárstva sa však stalo, že družstvá začali zanedbávať svoje vinohrady, snažili sa z nich iba čoraz viac čerpať, neinvestovať, alebo keď, tak málo. Vyhynuté korene sa nenahrádzali, a tak sa stalo, že sa obrábali, hnojili a postrekovali štatisticky veľké plochy, ale hektárové úrody klesali. Začiatkom deväťdesiatych rokov družstvá mali iné starosti ako stav vinohradov, a tak aj prvé roky sa niesli v tom istom znamení. V odborných kruhoch medzi ovocinármi a vinohradníkmi známy Ing. Ján Knezovič, CSc., sa s nami ochotne porozprával o tom, či naše vinohradníctvo stojí skutočne na výhodnej „štartovacej čiare“ pred vstupnými rokovaniami do EÚ. „Teoreticky by tá priaznivá štartovacia čiara aj bola. V roku 1996 bol spracovaný rozvojový program vinohradníctva, pravda, vtedy sa hovorilo, že sme mali 36-tisíc hektárov vinohradov, postupne rokmi to však ešte klesalo a dnes reálne zostala asi polovica z tejto plochy. Veď 22 276 hektárov, ktoré sa v rámci predvstupových rokovaní odsúhlasili, nám skutočne vytvára priestor. Mali by sme ho zaplniť, máme na to viacero vážnych príčin. Prvou je, že na takúto plochu pestovania máme „nárok“ a prípadne aj

nárok na podpory,

ak nejaké dovtedy budú. Takisto bolo veľkým prínosom, že prijatý zákon dáva možnosť pestovateľom hrozna vôbec existovať, a to nielen ako producent hrozna, ale ako finalizér, tak ako je to zvykom v západnej Európe. Producenti vína s regionálnym pôvodom vlastne neexistujú, úroda hrozna je neidentifikovateľná, pochádza vo veľkej miere z nezaregistrovaných vinohradov. Pri svojej činnosti ako projektant pripravujem a odborne vediem rekonštrukciu vinohradov, vidím pravú tvár vinohradov. Od Bratislavy po Kráľovský Chlmec sa ešte zberá úroda zo značne devastovaných vinohradov, ktoré dávajú 3 - 4 tony hrozna, ale i menej, z hektára produkčnej plochy. Preto odhadujem, že 5- až 8-tisíc hektárov vinohradov na Slovensku je v takom stave, že sa musia bezpodmienečne rekonštruovať.“ Chceli by sme naše vinohradníctvo vo veľkej miere

priblížiť k stavu,

aký asi bol pred zakladaním socialistických veľkopestovateľov. Nie preto, že by to od nás chcela Európa, ale preto, aby si od nás ostatná Európa niektoré kvalitné vína nielen ochutnávala, ale pravidelne kupovala. Chceme dosiahnuť stav, aby naše vína mali regionálny charakter, charakter kabinetných vín. Naši odborníci aj vedia, aké by mali byť moderné, konkurencieschopné slovenské vína. Základom toho, čo môžeme dosiahnuť v kvalite našich vín, je dostatok slnečného svitu. Ten nemôžeme ovplyvniť. Posledné roky bola príroda voči vinárom na Slovensku milostivá. Urodilo sa vynikajúce hrozno. Obchod, ale aj spotrebiteľ však akoby tápali medzi tým, čo bolo zvykom kupovať po desaťročia a čo by sme mali považovať za

kvalitné víno

a pre jeho dietetické a výživové vlastnosti ho aj popíjať. Farba dnešných slovenských vín by mala byť podľa odborného časopisu pre vinohradníkov menej krikľavá, menej intenzívna, ich buket by mal vynikať (aj vyniká!). Na rekonštrukciu vinohradov, tak aby sme naplnili najsmelšie predstavy odborníkov, celou dušou oddaných vinohradníctvu, máme príležitosť. Môžeme čerpať prostriedky a musíme skoncentrovať svoje sily. Ako sa na situáciu pozerajú na ministerstve pôdohospodárstva? Čo teraz nedosiahneme, to už nikdy nedosiahneme - takúto vetu som počul na ministerstve pôdohospodárstva, keď som sa informoval o situácii v dotáciách. V zmysle paragrafu 30 výnosu MPSR 3485-2-2001 je možné poskytnúť dotácie na viacero plodín, na zakladanie chmeľníc, vinohradov, na pestovanie šampiňónov atď. Tragédiou je, že z regiónov prišli požiadavky vo výške 549 mil. Sk, z toho na vinohrady 150 mil. Sk. Do hry vstúpila aj skutočnosť, že

vláda nedala

peniaze, zatiaľ to vyzerá tak, že deliť sa budú peniaze z klobúka, v ktorom bude maximálne 100 mil. Sk. Či sa ešte podarí „zalobovať“ na zvýšenie tohto prídelu, je veľmi otázne. Na záver debaty s odborníkmi o možnostiach slovenského vinohradníctva dajme ešte raz slovo Ing. Jánovi Knezovičovi, CSc. „Históriu dobehnúť nemôžeme. Keď si zoberieme encyklopédiu vín, ich výrobu vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku dobehnúť nemôžeme. My sme tak trochu okrajovou oblasťou pestovania viniča, v našich muštoch je vyšší obsah kyseliny vínnej, ale vo vyváženosti buketných látok sme ťdobríŤ. Naše odrodové vína sú aromatickejšie, vyrovnanejšie a nie je to na zahodenie. Možno na tom budovať. Musíme iba dať do lepšieho stavu celú technologickú základňu, aby sme z hľadiska samotnej prípravy vína, jeho úpravy počas kvasenia, zrenia a finalizácie dostali na optimálnu úroveň. Kvalita by mala byť štandardne dobrá v každom roku, nie iba v dobrom. Zoberme si takých Francúzov, ktorí svoje typické červené vína realizujú na trhu 15-,18-, 20-, ale aj 40-ročné. Tomu potom zodpovedá aj príprava viničného hospodárstva, aby víno nestratilo na kvalite. Potom sú

aj ceny inakšie,

nie desať - dvanásť frankov za fľašu, ale tisíc, dvetisíc. V tom je práve podstata, smer, vízia.“ Keď budeme robiť osvetu týmto smerom, môžeme sa dopracovať k výrazným zmenám. Nebude to o rok, ani o dva, možno to bude až o dvadsať rokov, že si budeme môcť povedať - áno, u nás dokážeme tiež vyrobiť podobné kvalitné vína ako vo Francúzsku alebo v Nemecku či Rakúsku. Vláda ČR v tomto smere deklarovala stabilnú podporu, aby vinohradníci južnej Moravy tento svoj cieľ dosiahli (dotačná podpora 300-tisíc CZK na hektár). Podobná situácia je aj v susednom Maďarsku, kde investovanie na pôde (vinohrady, ovocné sady) má dotačnú podporu až 80 % z rozpočtových nákladov na hektár v rámci predvstupovej prípravy EÚ. Ak sa chceme aj v našich podmienkach pripraviť pred vstupom do EÚ na kvótovanú výmeru 22 227 hektárov produkčných vinohradov, musíme si uvedomiť, že bez finančnej podpory zo strany štátu to nie je možné. Naši podnikatelia - vinohradníci musia mať vytvorené podobné podmienky ako v susedných prístupových štátoch, ale najmä istotu v tom, že ak sa do týchto náročných investícií pustia, tak ich aj s istotou dokončia. Rozhodne k tomu neprispieva tohoročný postup ministerstva pôdohospodárstva, ktoré výnosom č. 3845/2001/100 z 3. 1. 2002, uverejneného 12. 1. 2002 v § 30, podmienilo odovzdať

žiadosti na dotácie

spolu s projektmi do 28. 2. 2002 na RO MP SR, čo pokladám na prípravu takých náročných investícií za veľmi krátky termín. Tiež prostriedky prístupovej pomoci EÚ v rámci programu SAPARD, ktoré by mohli cez projekty rozvoja vidieka pomôcť vinohradníctvu a výrobe vín (technológia a finalizácia), neboli doteraz použité a možno zostanú nevyčerpané. Som presvedčený, že v našej vinohradníckej podnikateľskej verejnosti je dostatok odvážnych a zapálených ľudí pre pestovanie hrozna a výrobu vína, ktorí sú ochotní ísť aj do určitého rizika, ak ich v tom podporí vláda SR cez príslušné rezorty systémovými opatreniami (napríklad ako bolo zrušenie spotrebnej dane) s cieľom uplatniť sa v rámci kvótovanej výmery na domácom trhu, ale tiež na trhu EÚ kvalitnou produkciou kabinetných vín.

Ivan Klačanský