Profil človeka-bomby

Včerajší útok na autobus v izraelskej Haife si vyžiadal deväť obetí a desiatky zranených. Samovražedné atentáty sa stávajú pravidelnou zložkou večerných aktualít, prestávame ich vnímať ako niečo nezvyčajné. Postupne otupujú aj reakcie na nich, všetko sa odbaví slovami: „Sú to sfanatizovaní šialenci.

Ibaže je to predsa trochu zložitejšie. Aký je to človek, ktorý sa rozhodne spáchať tak radikálny čin a čo ho k tomu motivuje? Boli by aj z niektorých z nás ľudia-bomby, ak by sme vyrastali a žili v inom sociálnom a náboženskom prostredí? Čo by bolo z autora včerajšieho atentátu, ak by jeho rodičia pred dvadsiatimi rokmi emigrovali do Európy? No a hlavne, ako sa dá pochopiť toto ustavičné krviprelievanie? Všetko sú to závažné otázky, ktoré volajú po hlbšej analýze.

Profil priemerného palestínskeho útočníka je pomerne jednoznačný. Ide o nezamestnaného slobodného muža vo veku 18 až 25 rokov, ktorý pochádza z chudobného prostredia. Vnútorne je presvedčený o správnosti svojho činu, svojej pomsty nepriateľovi. Verí, že koná v mene Božom, vďaka čomu sa stáva mučeníkom. Odborník Todd Murphy dokonca píše, že atentátnici často vnímajú samovražedné útoky ako prejav vyššej formy rozumnosti a súcitu.

Teda v každom prípade je tu silný prvok islamského fanatizmu, avšak celý fenomén sa ním nedá zdôvodniť. Samovražedné útoky sa totiž v dejinách objavovali v rôznych sociálnych, kultúrnych a historických kontextoch. A tak je to aj v súčasnosti. Najviac takých atentátov v posledných dvoch desaťročiach tak vykonali tamilskí povstalci na Srí Lanke - hinduisti. A potom sú tu aj sociálne, psychologické či politické aspekty celej otázky. Najvyšší čas začať pátrať po príčinách.

Rastislav Boldocký