Mzdy nemôžu diktovať odbory

Motivácia musí zabezpečiť podnikanie a zamestnanosť

Do utorka bolo zablokované rokovanie medzi Zväzom strojárskeho priemyslu (ZSP) SR a OZ KOVO o podobe vyššej kolektívnej zmluvy. Prezident ZSP SR Milan Cagala uviedol ako hlavný dôvod novelizovaný Zákonník práce. Ústretovým prístupom sa včera podarilo obnoviť vyjednávanie. Napriek tomu sporný bod vidí M. Cagala v mzdovom vývoji. ZSP chce, aby sa v kolektívnej zmluve konkretizoval len vývoj tarifných miezd, odborári požadujú aj rast priemerných miezd. Cieľom je, aby sa tento problém riešil priamo vo fabrikách. Posun nastal podľa M. Cagalu v tom, že vyjednávania budú pokračovať aj v bodoch, ktoré sa doteraz ukazovali ako prekážky, teda o dĺžke pracovného času, prestávkach, zvýhodňovaní odborových funkcionárov a pod. Predseda OZ KOVO Emil Machyna tlmočil požiadavku na najmenej taký rast miezd, aby bola zabezpečená reprodukcia pracovnej sily. Teda minimálne vo výške súčasnej 7- až 7,2-percentnej miery inflácie nielen v tarifných mzdách, ale aj v otázke celkového rastu platov, lebo je veľa podnikov, kde v podstate klesá reálny príjem pracovníkov. Cena práce tým ide dole a sme tak svedkami „sociálneho dumpingu“ v porovnaní s firmami, kde rast miezd dokáže

držať krok

s infláciou. „To už však bude najbližšia úloha pre kolektívnych vyjednávačov. Necháme ich mesiac pracovať, a potom vyhodnotíme, k čomu reálne dospeli,“ povedal E. Machyna. Ocenil ochotu dohodnúť sa v tomto smere. „Spokojný zamestnanec je prínosom aj pre zamestnávateľa. Preto rast mzdy musí byť taký, aby ľudia na Slovensku sa dostali aspoň na úroveň platov z roku 1989,“ povedal E. Machyna. Začala by sa takto znižovať mzdová priepasť, čo sa týka parity kúpnej sily medzi SR a krajinami EÚ. A to je otázka vzájomných vzťahov, ceny a produktivity práce a ďalších ukazovateľov. Vo štvrtok a v piatok rokuje E. Machyna v Passau, kde v rámci Rakúska, Nemecka, Slovinska, ČR, Maďarska a SR dohodnú úroveň odmeňovania v nadnárodných spoločnostiach. S cieľom, aby aj v ich investičných a rozvojových zámeroch sa akceptovali stanoviská odborov. K tomu M. Cagala iba poznamenal, že predstavitelia OZ KOVO by mali na takýchto fórach tlačiť na západné firmy, nech nás prácami, ktoré sústredia na Slovensko, nezdierajú. „Keď nebudú iba na

úrovni nákladov,

môžeme hovoriť o vyššom raste miezd. Musíme sa takto chrániť,“ zdôraznil M. Cagala. Pripomenul najmä recesiu strojárskej výroby vo svete, keď sa strojárske kapacity využívajú na 60 až 65 %, u nás ešte o niečo menej. Úroveň slovenskej ekonomiky dosahuje iba 45 % výkonnosti ekonomiky EÚ. Mzdové otázky a rast produktivity práce ľahšie vyriešime, keď dôjde k celkovému oživeniu výroby v európskych krajinách, kde predovšetkým chceme exportovať naše výrobky. Exminister financií Július Tóth v tejto súvislosti pre Hd zdôraznil, že sa treba pozrieť aj na to, ako pracujú odbory v porovnateľných krajinách v zahraničí, napríklad v Rakúsku. Koľko majú aparátu, ako majú vybavené kancelárie. V tejto súvislosti J. Tóth vyslovil osobný názor, že odborárska činnosť je ako hociktorá iná klubová aktivita. Prihlásiť sa do nej môže každý dobrovoľne, no podľa neho dodnes sme neprekonali názory spred roka 1989, keď sme

museli byť

v odboroch, keď odbory bojovali za všetkých a je diskutabilné, koľkým pracovníkom (napríklad v minulosti v spore so straníckym vedením) skutočne pomohli. „Dnes vnímam odbory ako dôležitého pomocníka manažmentu, ale zdôrazňujem nie ako plošného ochrancu všetkých pracujúcich. Odbory musia „podržať chrbát“ iba dobre pracujúcim ľuďom vo fabrike, a nie aj tým, ktorí kolektívu spôsobujú problémy,“ dodal J. Tóth. Očakáva, že táto otázka sa vyjasní rovnako ako vzťah Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a rezortov. Konfederácia pri „pasovaní sa“ do partnerskej roviny s ministerstvami nesmie zabúdať, že reálne hodnoty sa tvoria v podniku a iba v súlade s týmito hodnotami môže manažment, zamestnávateľ (v zastúpení majiteľa) zabezpečovať všetky finančné, hospodárske záležitosti podniku. Teraz J. Tóth považuje za nezdravé dohadovať sa o mzdách. Mzdy totiž musia odrážať reálnu silu podniku, hospodárstva a ekonomický potenciál štátu ako celku. V kontexte na prienik nadnárodných spoločností do slovenských firiem J. Tóth otvorene povedal, že mzdy

musia byť také,

aby zabezpečili podnikanie a zamestnanosť. Reakcia E. Machynu: „Uvedomujem si, že je ťažké zatraktívniť Slovensko pre zahraničný kapitál, no určitú primeranosť musíme zachovať. A tou primeranosťou je výška inflácie a rast životných nákladov. Koniec koncov lacná pracovná sila figuruje až na piatom mieste medzi „magnetmi“, ktorými chceme strategických investorov vtiahnuť do slovenskej ekonomiky. V tom, že rast platov musí kopírovať ekonomiky šéf OZ KOVO súhlasí s J. Tóthom, zároveň ale striktne zopakoval, že „nechceme takých zamestnávateľov, ktorí permanentne znižujú životnú úroveň a existujú len z toho, že ľudí nechajú na životnom minime, bez rozvojového programu firmy. V iných štátoch takýmto zamestnávateľom nedovolia podnikať, lebo nesplácajú svoje záväzky (vrátane platu) a tým brzdia ekonomiku štátu ako celok“. Prezident ZSP Milan Cagala opakovane pripomenul stanovisko zamestnávateľov: „Nie sme proti rastu platov. Podľa nás však vo vyššej kolektívnej zmluve medzi OZ KOVO a ZSP by mal byť zakotvený

len rast taríf

a absolútny rast miezd nech sa odvíja od reálnej situácie a ekonomickej stability v tej-ktorej fabrike.“ Vychádza z toho, že inú platovú politiku si môžu dovoliť robiť v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a podstatne skromnejšiu napríklad v ZŤS Dubnica, o PPS Detva ani nehovoriac.

Tibor Bucha