Zúfalosť konkurencie

A. F. Zvrškovec

Hospodársky klub NEF bol minulý týždeň organizátorom stretnutia švédskej obchodnej delegácie s vybranými predstaviteľmi slovenského priemyslu. Témou boli švédske skúsenosti tak pred vstupom do EÚ, ako aj počas tých piatich rokov, ktoré krajina v EÚ už strávila. Tak isto sa neformálne otvorila aj otázka eventuálnej spolupráce medzi švédskymi a slovenskými podnikmi v prípade budúceho možného nákupu vojenskej techniky zo strany Slovenska. Priebeh tohto podujatia Hospodárskeho klubu NEF monitoroval ako obyčajne Hospodársky denník. Pri tejto príležitosti, akoby náhodou, zverejnil konkurenčný denník tzv. analýzu podľa nich prvého nebankového subjektu na Slovensku a spolu s jeho históriou sa pokúsil „analyzovať“ aj moje podnikateľské aktivity. Akoby náhodou - a možno aj preto, že mojou druhou vlasťou je Švédske kráľovstvo - dal do úvodzoviek titulok, že ide o švédske podnikanie.

Som skutočne rád, že som predsedom predstavenstva spoločnosti THEBEN, ktorá je vydavateľom Hd, pretože konečne máme denník pre tých, ktorí v hospodárstve pracujú a denník, ktorý je nezávislý od politických strán. Náš konkurent stratil za tri roky viac ako polovicu trhu a súdiac podľa kvality článku o mne je dnes denníkom, ktorý aspoň v inkriminovanom článku publikoval bludy.

Keď v roku 1992 vznikla IS DIVIDEND, bolo jej zámerom nielen spravovať desať investičných fondov, ale aj investovať vlastné prostriedky v tých podnikoch, kde investovala kapitál ňou spravovaných fondov. Z tohto dôvodu zvýšila IS DIVIDEND svoje imanie a viac ako 1200 investorov sa stalo akcionármi spoločnosti. Odvtedy ak niekto investoval 1000 Sk do jednej akcie, tak nikdy neklesol jej kurz pod 1000 Sk a najviac sa za akciu dostalo 2100 Sk. Akcionári viac ako zdvojnásobili hodnotu svojej investície, a tí, ktorí akcie predajú, dnes nemusia platiť daň zo zisku pri predaji týchto akcií. To bola celá myšlienka a zatiaľ to funguje.

Pisateľ článku v konkurenčnom denníku ďalej uvádza, že IS DIVIDEND z nejakého špekulatívneho dôvodu zlúčil desať ňou spravovaných fondov do dvoch. IS DIVIDEND to nemohla urobiť, ale mohli to urobiť fondy samotné. Urobili to preto, aby ušetrili na poplatkoch depozitárovi a ministerstvu financií.

Centrálnym problémom celej kupónovej privatizácie bolo to, že politici po akte odovzdania podnikov novým vlastníkom nedokázali kontrolovať a ani ovplyvniť dianie v slovenských podnikoch. V presvedčení o tom, že iba oni majú patent na pravdu, prijal slovenský parlament celú sériu deštruktívnych zákonov, ktorých cieľom bolo obmedzenie vplyvu tých, ktorí zastupovali vlastníkov. Keď IS DIVIDEND robil svoju koncepciu, tak sa pripravoval na situáciu, keď ako správca mohol zastupovať až 40 % cudzích záujmov a sám nemal žiadne obmedzenie vlastníctva v tých istých podnikoch. Už po dvoch rokoch po vstupe nových vlastníkov do podnikov predkladá ministerstvo financií návrh na zmenu zákona o investičných spoločnostiach a touto zmenou destabilizuje začínajúce sa vlastnícke vzťahy tak, že žiadna slovenská akciová spoločnosť, ktorá bola predmetom kupónovej privatizácie, nemôže mať kolektívneho správcu, ktorý spravuje viac ako 20 % kapitálu spoločnosti. Treťou a poslednou katastrofou pre slovenské podniky bola ďalšia zmena, ktorá znamenala, že žiadny správca nemôže spravovať viac ako 10 % z kapitálu, nemôže byť zastúpený v orgánoch podnikov a nemôže sám investovať do tých istých podnikov, v ktorých zastupuje záujmy iných. Podľa môjho názoru spáchal slovenský parlament na návrh ministerstva financií niečo, čo sa dá dodatočne nazvať ekonomické harakiri.

Na to, aby ministerstvo financií zakrylo dosah týchto zákonov na slovenskú ekonomiku, bolo treba vymyslieť vojnu proti niekomu. Pod rúškom ochrany malých investorov boli napadnuté investičné spoločnosti s dopredu pripraveným scenárom ich priestupkov.

Najšťavnatejšou smradľavinou v článku nášho konkurenta je výklad dôvodu, prečo ministerstvo financií odňalo IS DIVIDEND licenciu na správu fondov. Zopakovanie týchto „magulovín“ skončil spisovateľ tým, že jeho denníku nie je známe, či Najvyšší súd SR v tejto veci už rozhodol. Pre informáciu nášho konkurenta uvádzam, že Najvyšší súd už pred niekoľkými rokmi zrušil rozhodnutie ministerstva financií a že IS DIVIDEND už sedem rokov nespravuje investičné fondy Ipel a Ister. Podľa môjho názoru spôsobilo ministerstvo financií svojím vtedajším rozhodnutím škodu nielen akcionárom IS DIVIDEND, ale hlavne akcionárom tých fondov, ktoré spoločnosť spravovala.

V boji o slovenského čitateľa, ktorý vedú slovenskí vydavatelia novín, je dovolené veľa. Náš konkurent prekročil tú etickú hranicu, ktorú ja považujem za profesionálne únosnú a v jeho mene by som sa chcel ospravedlniť tým, ktorí boli uvedení do omylu.

A. F. Zvrškovec