Hospodársky denník
USD47,153 Sk
EUR41,502 Sk
CHF28,266 Sk
CZK1,377 Sk
  Piatok  12.Apríla 2002

Kde pustiť perie a...

Hodnotiaca správa Európskej komisie vlani v Laakene konštatovala, že Slovensko je fungujúcou trhovou ekonomikou. Podľa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu však chceme, aby platilo aj to druhé, čo je obsiahnuté v tejto správe. A síce, byť ekonomikou schopnou v krátkodobom horizonte konkurovať krajinám EÚ. Analýzy Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR hovoria o dvoch možných alternatívach: optimisticky ladená (skôr politická) vízia hovorí o horizonte štyroch až šiestich rokov (v kontexte na prijatie SR do EÚ). Reálnejšia predpokladá, že slovenská ekonomika môže konkurenčnou schopnosťou začať dýchať na chrbát vyspelým západoeurópskym krajinám o 10 až 15 rokov. Priemyselné zväzy totiž reálne upozorňujú aj na fakt, že slovenská ekonomika sa v danej fyzickej kondícii nedokáže postaviť zoči-voči okolitému svetu v otvorenej hospodárskej súťaži, ako sa hovorí, z večera na ráno. Premiér napriek tomu v podstate nevidí prekážky, aby sme (po zvládnutí 23 kapitol) neuzatvorili aj tie najťažšie oblasti prístupového procesu SR. Na mysli má poľnohospodárstvo, verejné financie a hospodársku súťaž. V skutočnosti sa však odborníci zhodujú v tom, že nevieme v plnom rozsahu nabehnúť na štandardné metódy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a samotnej EÚ. Západným firmám v trhovej ekonomike umožňujú účelne chrániť časť domáceho trhu (napríklad v oblasti potravinárskych produktov) cez antidumpingové konanie. Žiaľ, v celej doterajšej histórii samostatnej SR ani raz sme nezaznamenali úspešne zavŕšené antidumpingové konanie. Pritom vidíme (a mnohí výrobcovia aj cítia na vlastnej koži), čo sa robí proti mnohým našim výrobkom (osobitne poľnohospodárskym) v snahe nepustiť ich na svetové trhy. A nikto neobviňuje západoeurópske krajiny z toho, že takto devastujú trhovú ekonomiku. Odborníci na podobných postupoch upozorňujú, že vstup do EÚ neprináša len chutnú zmrzlinu. Na mysli majú štúdiu o ekonomických a sociálnych dosahoch vstupu SR do EÚ. Pripomeňme, že na nej začali pracovať experti z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Aby sa to celé dostalo z papiera do života, z rezervy vlády na rok 2002 je potrebné vyčleniť pre rozpočtovú kapitolu SAV 2,5 mil. Sk. A to je u nás problém. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) vidí tri základné riziká - a to v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a tiež v hospodárskej súťaži, ktorú

premiér nevníma

príliš bolestivo. Pritom úspech negociácie nemôže byť v množstve uzavretých kapitol, no v ekonomickej pripravenosti krajiny na vstup do EÚ. Skôr akceptujeme politickú a právnu, menej už ekonomickú stránku prístupového procesu. A to z hľadiska SR nie je správne. Musíme mať premyslenú taktiku, tak ako pred hokejovým či futbalovým zápasom. „Musím vedieť, kde som ochotný naveľa „pustiť perie” a ustúpiť, aby som mohol byť v diskusii nad inou otázkou (kapitolou) tvrdohlavý,“ povedal doslova predseda SOPK Peter Mihók. Slovensko v negociácii skôr len kopíruje okolité štáty: kde sa zaťali naši susedia, zaťali sme sa aj my. Napríklad spotrebná daň z tabaku. Je to okrajová záležitosť, a spravili sme z toho „zápas storočia“. Poučenie: dosahovú štúdiu sme mali mať na stole dávno pred naštartovaním negociačného procesu. Preto dnes SOPK požaduje mať vypracované dosahové štúdie aspoň na tie kapitoly, ktoré sú ešte stále otvorené. Predstava vlády je, že sa spraví dosahová štúdia za 2,5 mil. Sk na všetko: ale za také peniaze (a do začiatku leta 2002) to nikto na profesionálnej úrovni neurobí. P. Mihók to hodnotí ako nereálne. Pritom za jednu z takýchto kľúčových otázok považuje uzavretie kapitoly o životnom prostredí. Slovensko má totiž vysoký ekologický dlh, je rozložený na priemysel, obchod (obaly a odpady) a na komunálnu politiku miest a obcí. Nielenže musíme zlikvidovať naše staré

resty z minulosti,

ale splniť musíme všetky kritériá, na ktoré sú v EÚ zvyknutí. A to sú obrovské náklady pre slovenské firmy a mnohé z nich budú strácať konkurenčnú schopnosť práve v dôsledku (ne)riešenia ekologických problémov. Lebo na takéto projekty, jednoducho, nebudú mať peniaze. Ak ich nebudú riešiť, nikto ich na európske trhy nepustí. Ak sa do takýchto projektov pustia, citeľne zvýšia náklady na výrobu a je otázne, či si udržia konkurenčnú schopnosť v porovnaní s ekonomikami, ktoré už takéto normy (a tiež náklady zakalkulované v cene výrobku) zavedené majú. Faktom teda je, že na „prvú ligu“ sa musíme pripraviť. Bez poctivého tréningu sme už na štarte odsúdení do postavenia mimo hry. A všade vo svete štát dokáže nájsť formu, ako pomôcť pretekárovi, ktorý si chce po zranení a dlhodobom liečení znovu obuť štartovacie tretry. Experti SOPK napríklad „vykolíkovali“ už dávnejšie nie nepodstatný problém podnikateľských subjektov na Slovensku, a to značne obmedzenú inovačnú politiku. Tak dlho totiž manažmenty väčšiny našich podnikov

žili z tradície,

až sme zabudli na inováciu. Inovačnú politiku však obmedzuje nízka štátna podpora proexportnej výroby. Na mysli máme stimuláciu cez štandardné finančné nástroje ako daňovú a odvodovú politiku a podobne. Dôsledok? Absentuje väčší podiel autentických slovenských výrobkov na exporte. Slovensko vyváža veľmi málo na jedného obyvateľa. Porovnajme: Slovinsko (má 2 milióny obyvateľov) je dokonca menšia krajina ako Slovensko (5,4 milióna obyvateľov). Aj ekonomický potenciál je menší ako náš. Napriek tomu Slovinsko vyváža v priemere ročne asi o 2 mld. USD tovarov viac ako SR. Z toho vyplýva, že ak by sme dosiahli len úroveň dvojmiliónového Slovinska v celkovom objeme vývozov, tak by sme mali vyriešenú bilanciu zahraničného obchodu. A to by sme v prepočte na jedného obyvateľa ešte stále boli hlboko pod úrovňou Slovinska. Predstavitelia priemyselných kruhov preto predsedovi vlády tlmočili názor, že vo zvyšnom šesťmesačnom období by sa mal odbúrať alebo aspoň eliminovať brzdiaci

úradnícky aparát

štátnych orgánov a vytvoriť podmienky na to, aby s konkrétnymi návrhmi na riešenie a zlepšenie (aj v prípade hospodárskej súťaže či konkurenčnej schopnosti) prichádzali na porady ekonomických ministrov priamo priemyselné zväzy. Proces by sa takto mohol zjednodušiť a urýchliť.

Tibor Bucha

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.