Je to najväčšie dobrodružstvo

V práci takmer 24 hodín denne a bez satisfakcie od štátu

Pekáreň U Sleziakov v Šahách vznikla ako rodinná firma v roku 1989. „Manžel bol pekár a keď začali novembrové udalosti, povedala som mojim kolegyniam v detských jasliach, kde som pracovala - vy štrngajte kľúčmi a ja idem založiť pekáreň, aby som mala kde v budúcnosti zamestnať svoje deti...,“ spomína na začiatky podnikania Juliana Sleziaková, ktorá je dnes organizačnou dušou celého podniku. Začali s piatimi zamestnancami postavením pekárne s dvoma pecami na zelenej lúke ako fyzická osoba, no už o rok rozšírili svoje pôsobenie založením spoločnosti s ručením obmedzeným Mlyn a pekárne u Sleziakov, začali stavať mlyn a v tom čase odkúpili aj šahanskú priemyselnú pekáreň. Od tohto termínu majú

sto pracovníkov,

pričom tento počet si udržujú dodnes. Mlyn s kapacitou 50 ton postavili v priebehu roka a odvtedy pracuje na 100-percentný výkon, a to 24 hodín denne vrátane víkendov. Dnes ho vedie jeden z dvoch synov Juliany Sleziakovej Roman. Mlyn pšeničnou múkou špeciál, hladkou, hrubou a výberovou polohrubou zásobuje stálych klientov do okruhu 160 km, pekárskymi výrobkami do 80-kilometrového okruhu, pričom mesačne robia obrat do 9,5 mil. Sk a ročný obrat je 112 mil. Sk. Minulý rok prvýkrát skončila spoločnosť so ziskom, pretože všetky stroje a zariadenia, ktoré kúpili na lízing v roku 2000, vyplatili. Hneď na to zakúpili novú linku na výrobu rožkov, čím sa stali stredne veľkou pekárňou a zvýšil sa nielen obrat, ale hlavne sa skvalitnila výroba tohto vyhľadávaného sortimentu. „Na trhu sa presadzujeme hlavne kvalitnými pekárskymi výrobkami, a to isté platí aj o mlyne. Konkurencia je veľmi silná, zatiaľ sa nám darí obrat nielen udržať, ale i zvyšovať. Mlyn patrí medzi

menšie mlyny

v porovnaní s mlynmi v okolí. Vďaka dobre vybavenému vlastnému laboratóriu si sami robíme testy a vyberáme si medzi dodávateľmi len kvalitnú surovinu. Preto vieme udržať vysokú úroveň kvality ponúkanej múky. Konkurenciu nepodceňujeme, a tak sa udržíme na trhu. Zakúpili sme baliace stroje, na trh prinášame stále nové výrobky. Presadiť sa na trhu nie je však v súčasnosti.“ Manžel medzičasom odišiel do dôchodku, takže firmu „ťahᓠmanželka so synmi. Medzi najväčšie problémy v personálnej oblasti považuje skúsená podnikateľka získavanie kvalitných odborníkov. „Mladým ľuďom sa jednoducho nechce pracovať. Radi by sme prijali do pracovného pomeru perspektívnych zamestnancov, ktorí by praxou získali fortieľ a my by sme videli ich napredovanie. Nemajú záujem. Chceli sme tiež založiť jedno chránené pracovisko pre desať zdravotne postihnutých pracovníkov a päť ďalších, nenašli sme však pochopenie, už tri roky sme nedostali ani potrebnú dotáciu. Pritom investícia dosahuje výšku 10 mil. Sk. Som presvedčená, že každý

má mať právo

a nárok na získanie dotácie od štátu, ak plní všetky záväzky. Malo by to byť deklarované v zákone. Kým nenastane táto situácia, na Slovensku bude prekvitať korupcia a rodinkárstvo.“ Výrobný sortiment predstavuje takmer 80 druhov pekárskych výrobkov - od kakaovej, piškótovej a škoricovej bábovky, briošky, vrkoča, pagáčov cez uzle, žemle, bagety, slané, neslané i cereálne rožky, pletenice so soľou až po sladké druhy - lekvárové a škoricové slimáky, osie hniezda, šesť druhov croisanov, tvarohové kolieska a ružičky, vianočky s rôznou hmotnosťou, päť druhov lúpačiek, makový závin a makový aj orechový koláč. Podľa konateľky medzi najvyhľadávanejšie patria okrem bežného sortimentu hlavne výborné piškótové výrobky a lístkové cesto na croisanty, ktorých výroba je pomerne namáhavá. Okolité pekárne sa však zaoberajú pečením chleba, takže pekáreň U Sleziakov vhodne dopĺňa

ponuku trhu

svojím sortimentom. Zásadne nespolupracuje s veľkými obchodnými reťazcami, ale naopak, dobrú spoluprácu má s Jednotami Krupina, Levice i Veľký Krtíš. A aký má Juliana Sleziaková názor na podnikanie po viac ako desiatich rokoch? „Je to najväčšie dobrodružstvo, do akého sa človek môže pustiť. Ani zlatokopovia toľko neriskovali. Na Slovensku sa podniká veľmi ťažko. Úvery sú drahé, odvody sú vysoké, nemôžete potom zamestnanca adekvátne odmeniť tak, aby bol spokojný on aj my. Pritom by sa nám lepšie spolupracovalo s ľuďmi, o ktorých vieme, že sú slušne ohodnotení. Vôbec sa nečudujem, že mladí ľudia nechcú podnikať. Neviem, či by som do toho znovu šla. Podnikaniu venujem doslova 24 hodín denne. A to si myslím, že mám obchodného ducha v krvi. Jediné šťastie je, že ma táto práca baví. Rada by som však už podnikala v pokojnejších podmienkach. Neprekáža mi, že práce je veľa, ale to, že nedostanem satisfakciu za poskytnutie

sto pracovných

príležitostí v pomerne chudobnom regióne, kde máme 30-percentnú nezamestnanosť. Keby dane štát rozdelil tak, aby mohol podnikateľ prispievať na rozvoj mesta, na kúpu prístrojov do nemocnice, ľudia by videli, že nejde všetko do našich vreciek, ako sa mnohí mylne domnievajú. Možno by si nás viac vážili a nebolo by toľko závisti a zloby. Pociťujem na vlastnej koži neprajnosť okolia. Nepraví podnikatelia sú však tí, ktorí rýchlo bohatnú, žijú bohémskym životom a rýchlo s podnikaním skončia. My máme stálych pracovníkov, štátu nič nedlžíme, systematicky investujeme do novej technológie, aby sme udržali trend, na dovolenke som nebola tri roky a syn päť rokov. Skrátka, musíme sa veľmi obracať a pracovať, aby sa firma plynule rozvíjala.“

Zora Petrášová