Prehliadka smetísk

Priestor šitý pre samosprávy

Keď som v posledných dňoch prechádzal viacerými regiónmi Slovenska, bol som viac sklamaný ako potešený pohľadom na krajinu. Vyzerá to tak, že obyvatelia Slovenska si nevážia tento fliačik zeme, na ktorom žijú, a ktorý má európske ambície. Stručne povedané, to, čo má jasného a aj spoza volantu evidentného pána, ako sú rodinné domy, dvory, chatové oblasti a podobne, sú upravené. Stačí však vybehnúť kúsok ďalej, tak popri cestách sa váľajú neraz stohy odpadkov. Koľko rečí počúvame o nových zákonoch, ktoré by tomu mali zabrániť, pričom situácia sa zdá horšia, ako bola v minulosti. Či je to trasa z Bratislavy do Galanty alebo z Hlohovca do Topoľčian či ďalšie, obraz krajiny sa zhoršuje. Tam, kde som pred rokom-dvoma zbieral neďaleko cesty a odpočívadla huby, dnes okraj lesa hyzdí smetisko. Samosprávy akoby boli nečinné, nehovoriac o ľuďoch, ktorí si osobný majetok strážia, ale ako to vyzerá za ich chalupou či chatou, to ich vonkoncom nezaujíma. Tieto slová mi potvrdil a vôbec som ho k tomu nenabádal, aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Jozef Kollár, ktorý sa veru čosi nacestuje po Slovensku. „Pozrite sa po krajine. Fľaše z nápojov sú po krajniciach, v lesíkoch. Čo s tým však chceme robiť,“ pýta sa. „Ak pripustíme, že dve ministerstvá (životného prostredia a hospodárstva) sa nevedia dohodnúť na návrhu zákona o odpadoch z obalov, tak čo majú robiť občania? Ten by však narušil už platný zákon o odpadoch. S takouto krajinou sa nedá vstúpiť do EÚ. Kto tam potrebuje smetisko alebo ľudí, ktorí by takéto praktiky zavádzali aj u nich?“ priklincoval svoje slová a dodal, že je to aj otázka volenej samosprávy, ktorá zlú situáciu napodiv toleruje.

Andrej Pokojný