V hre je teplo našich bytov

Ad: Šetrenie nie je škrtenie, Hospodársky denník 11. 2. 2002

Centrálne zásobovanie teplom bytov je pomerne zložitý problém, preto ho je potrebné riešiť citlivo, bez emócií, domnienok a zaujatosti. V minulosti pri relatívnom dostatku lacnej a navyše štátom dotovanej ceny energie nebol tento problém komplexne riešený. Dodávateľ tepla nemal zákonom stanovené jednoznačné povinnosti na dosahovanie ekonomickej výroby a rozvodu tepla. Riešenie naznačila vyhláška MH SR č. 206/1991 Zb. Žiaľ, pre nedôslednosť kontroly plnenia predpisov, zákonov v SR neboli povinné opatrenia, hlavne u koncových spotrebiteľov, dôsledne splnené. Dodávatelia tepla pre centrálne vykurovanie naďalej dodávku riadia hlavne metódou, aby aj v nedokurovaných bytoch bola teplota blízka k 20 stupňom Celzia. To však znamená, že veľa bytov je prekurovaných, bez možnosti zníženia teploty na úroveň pre nich vyhovujúcu. V hydraulicky nevyváženej vykurovacej sústave dodávateľ tepla ani nemá inú technickú možnosť. Preto pri terajšej vysokej cene tepla (300 - 390 Sk/GJ, maximálne 450 Sk/GJ oproti v minulosti jednotnej cene pre občana - 21 Kčs/GJ), ktorá sa bude ďalej zvyšovať so zvyšovaním ceny palív, hlavne plynu, je v záujme občanov, aby bola ich vykurovacia sústava hydraulicky vyvážená, aby mali možnosť regulovať teplotu v miestnostiach podľa svojej individuálnej potreby a mali ekonomický stimul (zainteresovanosť na šetrení teplom). Podľa zahraničných, ale i našich skúseností komplexné riešenie spočíva predovšetkým v hydraulickom vyvážení rozvodov vykurovania v dome. Ide o osadenie funkčných armatúr na pätách stúpačiek domov, ktoré umožnia hydraulické vyváženie jednotlivých stúpačiek (zónovanie podľa orientácie vykurovaných miestností). Ďalej zabezpečujú reguláciu tlakovej diferencie stúpačky (čiže termostatické ventily nebudú pískať), uzatvárajú primár a sekundár stúpačky a umožňujú vypustenie vykurovacej vody v prípade havárií a opráv. Dajú sa zabezpečiť proti neodbornej manipulácii neoprávnených osôb (narušeniu vyváženia). Ďalším krokom je hydraulické vyváženie jednotlivých miestností nad sebou v dome, ktoré je nevyhnutné pre elimináciu tendencie

horúcej vody

stúpať hore, čím sú miestnosti na nižších podlažiach nedokurované a na vyšších prekurované. Takéto vyváženie sa dá realizovať prednastavením hydraulického odporu na telese termostatického radiátorového ventilu. Termostatická hlavica takéhoto ventilu umožní užívateľovi nastavenie a automatické udržiavanie individuálnej teploty miestnosti aj pri oslnení bytu, prekurovaní zo strany dodávateľa, prívodu tepla od varenia atď. Je nevyhnutné mať na hlavici možnosť nastavenia teploty pod 15 stupňov Celzia, aby nedochádzalo k obmedzovaniu susedných bytov. Hornú hranicu regulačného rozsahu nie je potrebné zaistiť (a vôbec nie na 20 stupňov Celzia), prípadne zaistenie urobiť len na želanie užívateľa bytu. Časť dodávateľov termostatických ventilov má k dispozícii aj výrobky umožňujúce ovládanie z iného miesta v prípade neprístupnosti ventilu (zapratanie nábytkom atď.). Preto je v takomto prípade nevyhnutné vybrať takéhoto dodávateľa a nie strašiť občanov obmedzovaním z dôvodov termostatizácie. Ako pravidlo pre správnu činnosť vykurovacej sústavy je na výtok každého radiátora osadená špeciálna armatúra, ktorá umožní bezpečne

zatvoriť výtok

a po zatvorení prívodu telesom ventilu (nevyhnutná ručná hlavica) vypustiť vodu z jedného radiátora napríklad pri jeho poruche, bez nevyhnutnosti vypustenia vody z celej stúpačky. Na radiátory najvyššieho poschodia v dome sú osadzované automatické odvzdušňovanie armatúry. Takto realizované opatrenia vôbec nenarúšajú slobodné rozhodovanie občanov, naopak, umožňujú im nastaviť teplotu v miestnostiach podľa ich individuálnej tepelnej pohody (napríklad na spanie pri teplote 18 stupňov Celzia) a okrem toho riadiť vykurovanie bytu aj podľa svojej finančnej situácie. Pri rozhodovaní je nevyhnutné brať do úvahy prípadnú stratu zamestnania, chorobu atď., keď ročné šetrenie na vykurovaní vo výške okolo 3000 Sk bude prínosom. Po takýchto opatreniach sa dá pristúpiť k montáži pomerových rozdeľovačov nákladov na vykurovanie jednotlivých bytov pre zainteresovanosť na šetrení teplom a spravodlivejšie platenie za vykurovanie oproti terajšiemu spôsobu rozpočítavania podľa plochy bytov. K otázke narušenie

bytovej slobody

občanov je nevyhnutné poznamenať, že táto je narušovaná napríklad pri výmene a odpočte plynomeru (niekde aj elektromeru), prvotnej montáže, výmene a odpočte pomerového rozdeľovača nákladov na spotrebu teplej úžitkovej vody atď. Preto by to nemal byť problém pri montáži zariadení na reguláciu a meranie tepla na vykurovanie. Neprekážalo to 80 % bytom v SR, ktoré takéto zariadenia už majú inštalované. Kto zaplatí inštaláciu takýchto zariadení? Pri družstevných bytoch je to jednoznačné: nájomníci a vlastníci bytov. Napríklad v jednom bytovom družstve Bratislavy sa užívatelia bytov rozhodli už v roku 1999 mesačne vkladať do špeciálneho fondu merania a regulácie určité finančné sumy (trojizbový byt okolo 90 Sk). Dodávatelia regulačnej techniky zabezpečia takúto techniku s tým, že užívatelia bytov budú mesačne uhrádzať dohodnutú sumu. Čiže nie je nevyhnutná okamžitá platba. Návratnosť zariadení na meranie a reguláciu spotreby tepla v bytoch je podľa skúseností v SR

do troch rokov

a záručná lehota na regulačnú techniku je päť rokov. Uveďme si príklad jedného domu. Keď považujeme spotrebu tepla v prvom dome za 100 %, za rovnaké obdobie v druhom dome bola spotreba 92 %, v treťom 85 % a vo štvrtom 75 %. Keď počítame ročné náklady na vykurovanie jedného bytu okolo 12-tisíc Sk a náklady na meraciu a regulačnú techniku okolo 7-tisíc Sk, pri uvedenej úspore 25 %, teda 3-tisíc Sk za rok, bude návratnosť takejto investície okolo 2,5 roka. Preto investovanie do meracej a regulačnej techniky vykurovania je výhodné hlavne pri predpokladanom raste ceny tepla v

Nestotožňujem sa s názorom, že je výhodnejšie zatepľovať domy, vymieňať okná za celoplastové a regulácia u konečného spotrebiteľa „je až tým posledným článkom“. Naopak, regulácia (teda hydraulické vyváženie a termostatizácia) spolu s montážou pomerových rozdeľovačov nákladov vykurovania pokladám za prioritné z dôvodu vytvorenia tepelného komfortu pre všetky byty vo vykurovacej sústave, možnosti šetrenia tepla, zainteresovanosti na šetrení a spravodlivejšom rozdeľovaní nákladov na vykurovanie. A tiež z dôvodu, že po inštalácii kvalitnejších okien a zateplení objektu južné byty nebudú mať trvalo pootvorenú vetraciu časť okna, ale celé okno z dôvodu väčšieho prekurovania. A úspory nebudú žiadne, naopak, pri otvorenom okne je odovzdávanie tepla radiátorom vyššie,

spotreba tepla

a náklady sa zvýšia. Okrem toho výmena okien za kvalitnejšie v trojizbovom byte stojí okolo 60-tisíc Sk, meranie a regulácia okolo 8-tisíc Sk. O cene zateplenia nebudem ani hovoriť. Avšak vôbec nechcem tvrdiť, že netreba montovať kvalitnejšie okná, zatepľovať obytné a iné domy. Ale je nevyhnutné občanom povedať pravdu, čo im prinesie najväčšiu úsporu pri najnižších investíciách.

Ing. Fridolín Slaninka

Bratislava