Akcelerátor rastu domáceho dopytu

Korene a dôvody platobnej neschopnosti slovenských podnikateľských subjektov

Napriek skutočnosti, že situácia v oblasti platobnej neschopnosti sa mierne zlepšuje, zostáva stále neuspokojivá. Doteraz prijaté opatrenia nedávajú záruky urýchlenej nápravy. Z toho dôvodu je potrebné vypracovať podrobnú analýzu súčasného stavu a prijať opatrenia na jeho zlepšenie. Základným problémom je riešenie prvotnej platobnej neschopnosti, ktorá so sebou prináša druhotnú platobnú neschopnosť a jej ďalšie reťazenie. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR v roku 2001 objem hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s rokom 2000 vzrástol o 8,7 % na 964,6 mld. Sk v bežných cenách, v stálych cenách o 3,3 %. Rast HDP bol ovplyvnený v podstatnej miere rastom domáceho dopytu, ale aj obnoveným rastom vonkajšieho dopytu. Akcelerátorom rastu domáceho dopytu bol najmä výraznejší rast hrubého fixného kapitálu. Na uvedených výsledkoch sa nepodieľali všetky odvetvia národného hospodárstva rovnako. Pokúsime sa poukázať

na vybrané tri,

a to priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Vo všetkých troch odvetviach sme zaznamenali prírastok tempa rastu HDP. V priemysle uvedený prírastok bol 3,5 %, v poľnohospodárstve 14,4 % a v stavebníctve 7,9 %. Tento prírastok sa dosiahol pri poklese evidenčného počtu zamestnancov v poľnohospodárstve o 6,6 % a pri zvýšení počtu v priemysle o 2,2 % a stavebníctve o 1,1 %. Priemerná nominálna mesačná mzda spolu vzrástla v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 o 8,2 %, v poľnohospodárstve o 8,1 %, v priemysle o 10,2 % a stavebníctve o 4,8 %. Nefinančné organizácie spolu dosiahli v roku 2001 hospodársky výsledok (pred zdanením) zisk , ktorý bol o 56 % vyšší ako v roku 2000. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju existuje množstvo stratových podnikov, ktoré podmieňujú prvotnú platobnú neschopnosť. Na celkový objem straty v týchto podnikoch pôsobili viaceré činitele, napríklad nevhodný výrobný program, zastaraná technika a technológia, nezabezpečenosť odbytu a z toho dôvodu nízke využitie výrobných kapacít a pod. Stratové podniky podmieňujú i vzrast prvotnej platobnej neschopnosti. Tým, že podniky

dosahujú straty,

nemajú za čo nakupovať, snažia sa získať úvery od bankového sektora, prípadne nakupujú od dodávateľov, a potom nemajú faktúry čím splácať. Neplatením záväzkov dodávateľom vzniká u nich nedostatok finančných prostriedkov, čo je jedným zo zdrojov vzniku druhotnej platobnej neschopnosti a jej ďalšieho reťazenia. Týmto spôsobom si vlastne dlžníci zabezpečujú lacný úver pre svoje podnikateľské aktivity. Na druhej strane veritelia, ktorým nesplácajú odberatelia faktúry, sú nútení v komerčných bankách žiadať si úvery na zabezpečenie ďalšej výroby. Okrem toho platobná neschopnosť môže vznikať aj z rôznych iných dôvodov. Môžu to byť staré úvery z obdobia pred rokom 1990, ktoré prešli na podnikateľské subjekty, a tým zaťažujú ich ekonomiku. Ďalším príkladom je podnik, ktorý spláca starý úver a nemá finančné prostriedky na svoj ďalší rozvoj, čím sa dostáva do

finančnej tiesne

a je z tohto hľadiska neperspektívny. Opačným prípadom je, keď podnikateľské subjekty nesplácajú staré úvery, narastajú z nich úroky a banky si ich evidujú. Podnikateľský subjekt sa stará len o svoj rozvoj a tieto úvery nespláca. Pohľadávky bánk sú takto u nich len fiktívne evidované a skutočné, reálne peniaze, nie sú. Ďalej sú to pohľadávky podnikov voči zahraničiu, kde tieto realizovali z iniciatívy štátu určité dodávky, pričom sa im za ne nezaplatilo. Obdobne je to i s nerealizovanými dodávkami do zahraničia z dôvodu vonkajších vplyvov (embargo uvalené na niektoré štáty ). Analýzu stavu a príčin platobnej neschopnosti sme uskutočnili za podnikateľské subjekty s 20 a viac zamestnancami za 1. - 3. štvrťrok 2001. Z analýzy vyplynuli nasledujúce skutočnosti. Naďalej pretrváva nepriaznivý vývoj zadlženosti, keď celkové záväzky podľa ŠÚ SR v poľnohospodárstve a v poľovníctve k 30. 9. 2001 dosiahli 20 mld. Sk a boli 2,2-krát vyššie ako pohľadávky. V priemysle spolu celkové záväzky dosiahli 160,8 mld. Sk a boli približne na rovnakej úrovni ako pohľadávky. V stavebníctve boli celkové záväzky 19,8 mld. Sk a boli o 7,6 % vyššie ako pohľadávky. Platobná neschopnosť sa prejavuje hlavne v nevyrovnaných záväzkoch po

lehote splatnosti,

ktoré v poľnohospodárstve i poľovníctve predstavovali 6,3 mld. Sk, ktoré o 55,9 % prevyšovali pohľadávky po lehote splatnosti. V priemysle záväzky po lehote splatnosti boli 36,6 mld. Sk a boli o 10,8 % nižšie ako pohľadávky po lehote splatnosti. V stavebníctve záväzky po lehote splatnosti boli 6,9 mld. Sk a boli o 10,6 % nižšie ako pohľadávky po lehote splatnosti. Prevažná časť celkovej platobnej neschopnosti v poľnohospodárstve vyplýva z druhotnej platobnej neschopnosti, teda z pretrvávajúcej medzipodnikovej zadlženosti. Túto spôsobujú neuhradené pohľadávky odberateľov za dodané suroviny. Platobnú disciplínu, a tým aj druhotnú platobnú neschopnosť čiastočne rieši aj zákon o poľnohospodárstve. Prvotnú a druhotnú platobnú neschopnosť bude možné riešiť aj kapitálovým prepojením prvovýroby so spracovateľmi. Zdroj platobnej neschopnosti v poľnohospodárstve spočíva hlavne v reťazení nezaplatených záväzkov zo strany spracovateľského priemyslu a obchodu voči podnikom poľnohospodárskej prvovýroby. Platobná neschopnosť podnikateľskej sféry sa prenáša do bankového sektora tým, že:

- zhoršuje ich úverové portfólio narastaním podielu nesplácaných úverov,

- zhoršuje ich finančnú situáciu v dôsledku nesplácaných úrokov z úverov,

- rastú menej rizikové aktíva bánk na úkor úverových obchodov smerujúcich do podnikateľskej sféry.

Z analýzy stavu a príčin platobnej neschopnosti ďalej vyplynulo, že platobná neschopnosť je závažný negatívny faktor ekonomiky, ktorý utlmuje výraznejší vzrast výkonnosti ekonomiky a spomaľuje celý proces transformácie ekonomiky. Platobná neschopnosť spôsobuje

silnú bariéru

v rozvoji podnikateľských aktivít, investičnej činnosti a v raste produkcie. Kľúčovým problémom v ekonomike SR, poľnohospodárstvo nevynímajúc, naďalej zostáva odblokovanie druhotnej platobnej neschopnosti podnikov, uvoľnenie obehu kapitálu, udržanie rastových tendencií vo výnosoch, vzpruženie a otvorenie domáceho trhu. Vysoký rozsah platobnej neschopnosti má negatívny dosah na celkový transformačný proces. Spomaľuje rýchlosť zmien v hospodárstve a vyvoláva potrebu selektívnych zásahov do mikrosféry. Tieto by nemali narušovať logiku a základné princípy transformácie, v dlhodobom časovom horizonte zabraňovať stabilite meny a plošne sanovať výrobnú sféru.

Ako ďalej z hľadiska riešenia predmetného problému? Doterajšie riešenia v oblasti platobnej neschopnosti (oddlženie podnikov, prevedenie úverov na trvalo obracajúce sa zásoby do Konsolidačnej banky, š. p. ú., teraz už Slovenskej konsolidačnej spoločnosti, a. s., odkúpenie pohľadávok v zahraničí), ktoré vznikli na základe rozhodnutia vlády (riešenie úverov zbrojárskych podnikov, prijatie a uplatňovanie zákona o vzájomnom započítavaní pohľadávok a záväzkov) neboli dostatočne účinné. V stručnom zhodnotení účinnosti doteraz prijatých opatrení sa vrátime k zákonu NR SR č.160/1993 Z. z. o vzájomnom započítavaní pohľadávok a záväzkov. Tento zákon nebol dostatočne rešpektovaný podnikateľskými subjektmi, teda 60 - 70 % záväzkov a pohľadávok si partneri zmluvne nepotvrdili. V tejto súvislosti treba podčiarknuť, že systém vzájomných zápočtov síce pomáhal vyčisteniu saldokonta, ale na druhej strane zneprehľadňoval a zahmlieval dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a tým aj platobné vzťahy. Väčšina neuhradených záväzkov po

lehote splatnosti

vznikla v roku 1992, značná časť v roku 1991, niektoré ešte v roku 1990. V tom istom čase však prebehli veľké štrukturálne zmeny v podnikovej sfére - rozčleňovanie štátnych podnikov na viaceré subjekty, transformácia na akciové spoločnosti, zmena vlastníctva privatizáciou, likvidácia podnikov - spojená s prechodom pohľadávok a záväzkov na nové subjekty. Pre veľký rozsah v saldokonte sa pri ročných účtovných uzávierkach, dokonca ani pri účtovných závierkach pri štrukturálnych zmenách (delimitáciách) nevykonali vzájomné odsúhlasenia (potvrdenia) dokladovej inventúry pohľadávok a záväzkov. Následne sa nevykonali zmeny v identifikačných údajoch (názov, IČO, číslo účtu). Tým bolo znemožnené vyhľadávanie reťazca na vzájomné započítanie, pretože rôzne identifikačné znaky sa nemohli ani vyhľadať, ani spárovať. Navrhovaný systém mal aj

ďalšie nedostatky,

pretože ukladal povinnosť všetkým subjektom. Boli však aj také subjekty, ktoré nemali záväzky po lehote splatnosti, čiže pohľadávky po lehote splatnosti nemali s čím započítať. U nich by sa reťazec pretrhol alebo by museli do systému zaradiť záväzky v lehote, čiže ich nezaplatiť, a tak vytvárať druhotnú platobnú neschopnosť. Zápočtom by sa však uspokojenie pohľadávky dodávateľa omeškalo a solventný odberateľ by stratil dobré meno. Spôsobil by tak problémy svojmu dodávateľovi, čiže by ho dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Detailnejšou analýzou príčin vzniku a rozširovania platobnej neschopnosti sa ukázalo, že samotný jav platobnej neschopnosti je v skutočnosti len vonkajším prejavom oveľa hlbších a zásadnejších problémov transformujúcej sa slovenskej ekonomiky. Riešenie platobnej neschopnosti nemôže byť založené len na nejakej jednorazovej akcii na podnikovej úrovni, ktorej sa problém bezprostredne týka. Situácia si vyžaduje konzistentné opatrenia, ktoré sa musia uskutočňovať vo vzájomne nadväzujúcich krokoch a s podporou nevyhnutných legislatívnych úprav. Nadštandardné riešenia umožnia odblokovať umŕtvené a nelikvidné zdroje, oživiť stagnáciu odbytovo

schopnej výroby,

zvýšiť využitie výrobného potenciálu, a tým zároveň vytvoriť systémové riešenie, ktoré musí vychádzať zo zastavenia narastania platobnej neschopnosti, uvoľnenia zablokovaného kolobehu ekonomických subjektov vo vnútri ekonomiky, vo vzťahu k zahraničiu a v neposlednom rade aj pri plnení daňových povinností voči štátnemu rozpočtu. Problém platobnej neschopnosti treba zároveň postaviť do určitej veľkostnej perspektívy. Vzniká totiž dojem, že platobná neschopnosť nepretržite rastie. To nie je tak úplne pravda. Keby sme platobnú neschopnosť deflovali cenovým indexom, keby sme ju vydelili rastom cien, zistili by sme, že jej nárast nie je až natoľko výrazný.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá to potvrdzuje, je, že za posledné roky vzniklo v slovenskej ekonomike množstvo ekonomických subjektov. Celkový objem platobných tokov sa zvýšil, a tým opticky vzrástla aj platobná neschopnosť. Značným problémom je prvotná platobná neschopnosť (vyšší stav záväzkov po lehote splatnosti ako stav pohľadávok po lehote splatnosti) podnikov, ktorá sa reťazením rozšírila aj do ďalších (v podobe druhotnej platobnej neschopnosti). Na riešenie platobnej neschopnosti je pomerne značné množstvo názorov. Z nášho hľadiska v súčasnej etape transformácie ekonomiky Slovenska sa optimálnym riešením javí :

- odbremeniť podniky od pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli v dôsledku rozhodnutia orgánov štátu,

- prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej spoločnosti odkúpiť pohľadávky podnikov a spoločností, ktoré vznikli zásahom štátu,

- v podnikoch hospodáriacich so stratou a v podnikoch, kde záväzky výrazne prekračujú pohľadávky, teda rastie platobná neschopnosť, hmotne stimulovať manažment na jej efektívnom riešení,

- prijať opatrenia proti špekulatívnym bankrotom s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za minulé záväzky a tak získať neodôvodnené výhody,

- individuálne a objektívne pristupovať k oddlženiu perspektívnych podnikov.

Klasifikáciu pohľadávok a záväzkov odporúčame rozdeliť na:

a) vymáhateľné,

b) nevymáhateľné,

c) problematické, ktoré vznikli z rozhodnutia štátu.

V podnikovej sfére by bolo možné nasledujúce štrukúrovanie prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti: a) stanoviť reálnejší objem finančných prostriedkov, ktoré bude nevyhnutné vložiť do ekonomiky,

b) objektívne štruktúrovať podniky:

- perspektívne (bez rozsiahlejšieho oživenia),

- neperspektívne (systém konkurzov by nemal byť cieľom, ale mal by vytvárať podmienky na oživenie podnikateľských subjektov).

Milan Mičulík