Perspektívne chcú pýtať viac

Stomatológovia hovoria o reálnych potrebách a peniazoch

V poslednom období sa čoraz častejšie hovorí o trendoch financovania stomatologickej starostlivosti. Zo Slovenskej komory zubných lekárov ( SKZL) upozorňujú, že v tejto stavovskej organizácii sa snažia o hľadanie systémových riešení v poskytovaní a vo financovaní v tejto oblasti. Nezabúdajú pripomenúť, že ich prístupy sú vždy pragmatické, akceptujúce reálne možnosti nášho štátu, nie je však možné zabúdať aj na reálne potreby financovania stomatologickej praxe. Aj nezainteresovaným je z toho všetkého jasné, že zubní lekári chcú perspektívne pýtať viac. A to vo všetkých možných sférach. Podľa SKZL majú zubní lekári u nás nižšie príjmy, ale paradoxne vyššie výdavky ako ich kolegovia v krajinách EÚ. Materiál ich stojí rovnako, ale napríklad nemeckým zubárom zaplatia pacienti 80 % z ceny materiálu, u nás len pár zanedbateľných percent. Problémom podľa komory nie je až tak nedostatok financií v zdravotníctve, ako skôr

nízke platby

pacientov za výkony. Zástupcovia z tejto stavovskej organizácie zdôrazňujú, že nedostatok financií a stále stúpajúce náklady na chod zubných ambulancií sa dramaticky ukážu v súvislosti s integračným procesom. Vybavenosť zubných ambulancií u nás nespĺňa normy EÚ. Vybavenie, ktoré bude treba nakúpiť, je nesmierne drahé. Riešením podľa SKZL je, aby si pacienti uvedomili, že za kvalitu sa musí platiť rovnako ako hocikde inde. Zatiaľ sa ešte obávať nemusia, že zaplatia u zubára viac. Také sú však trendy. Nič proti nim, ale v krajinách EÚ zarábajú viac i predavačky, zdravotné sestry, učitelia i murári. A keď už hovoríme o kvalite, tam majú pacienti úplne inú možnosť domôcť sa svojho práva, či už pri vypadávajúcich plombách alebo zle urobených protetických prácach. Stačí zájsť do susedného Rakúska. Možnosti riešenia sťažností pacientov sú

na inej úrovni

ako u nás. Takže tých rozdielov je oveľa viac. Pohľady na problémy zdravotníctva zo zorného uhla stomatologických odborníkov už sú reálnejšie. Patrí tam totiž napríklad nedostatok finančných zdrojov v SR vyčlenených na zdravotníctvo, neakceptovanie princípu intersektorálneho delenia finančných prostriedkov, absencia systémových krokov v zdravotníctve (organizácia a finančná podpora ambulantného sektora v súlade s praxou krajín EÚ), ekonomizácia zdravotníctva. Prijatie európskych noriem v tejto oblasti zdravotníctva si podľa stomatologických kruhov vyžiada veľký nárast jednorazových investícií do zariadení zubárskych ambulancií. Európske normy napríklad nariaďujú, aby bol v každej ambulancii zubný röntgen, čo dnes u nás tiež nie je javom každodenným. Zubári si budú musieť zaobstarať aj odlučovače amalgámu. Tieto prístroje sú už v ordináciách zubárov v susednej Českej republike bežné, odkedy tam

začal platiť

zákon o odpadoch. Kontrola bude na základe sterov z odpadového potrubia zisťovať, či obsahujú amalgám. Problém predstavujú v našich podmienkach staré rozvody potrubí, na ktorých sa vytvorili usadeniny amalgámu ešte predtým, ako boli odlučovače povinné. Slovenskí zubári upozorňujú, že so vstupom do EÚ im enormne vzrastú režijné náklady. A tlak nastane aj na zvyšovanie platov zamestnancov ambulancií, lebo aj ich finančné ohodnotenie by malo byť na európskej úrovni. No objem verejných zdrojov vyčlenených zo štátneho rozpočtu na zubné lekárstvo sa podľa „stomatologickej obce“ v porovnaní s obdobím do roku 1997 znížil takmer o tretinu a v súčasnosti sa už tretí rok drží na úrovni 2,1 mld. Sk.

Podľa niektorých reprezentantov SKZL v súčasnosti nie je možné zvládnuť jej poskytovanie bez finančnej spoluúčasti občana. Predpokladaný objem prostriedkov z verejných zdrojov určených na stomatológiu by mal podľa predstaviteľov SKLZ v roku 2004 dosiahnuť takmer dvojnásobok súčasnej sumy a v roku 2006 by to malo byť dokonca 6 mld. Sk. Mal by sa zvýšiť aj

podiel pacienta

na finančnom zabezpečení stomatologickej starostlivosti. V súčasnosti je podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotníctva v SR 90-percentný, vyšší je už iba v ČR a Luxembursku. Vo vyspelých európskych krajinách, ale aj v Poľsku či Maďarsku sa pohybuje v rozsahu od 71 do 76 percent. Rovnako

je potrebné zvýšiť aj ceny bodov výkonov hradených z verejných zdrojov z dnešných 1,20 Sk na 2 Sk do konca roka a na 6 Sk v roku 2004. Výdavky na stomatológiu sú na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ takmer 19-krát nižšie a päťkrát nižšie ako v susednom Maďarsku. Najviac prostriedkov vynaložia na starostlivosť o zuby Švajčiari, a to 461 mil. DEM, zatiaľ čo v SR je to iba 16 mil. DEM. Ako ďalej vyplýva z výskumov Štatistického úradu SR, Slováci v minulom roku vynaložili na zdravie iba o 0,4 percenta viac ako na stravovanie v reštauráciách, zatiaľ čo na alkohol to bolo o 0,3 percenta viac, na telefónne poplatky o jedno percento viac a na osobnú starostlivosť takmer dvojnásobok financií z rodinného rozpočtu. Napríklad aj výsledky z projektu Signal Dentibus Tour z minulého roka ukazujú, že

stav chrupu

detskej populácie sa u nás zhoršuje. Základným ukazovateľom na takéto porovnanie je potreba ošetrenia stáleho chrupu. Pojazdná zubná ambulancia vlani navštívila 30 základných škôl na území celého Slovenska, tri detské domovy a dva letné tábory. Z tohto počtu detí len 41,6 % malo intaktný stály chrup, 3,6 % malo chrup ošetrený a až 54,8 % detí potrebovalo stomatologické ošetrenie stáleho chrupu, pričom v priemere malo každé dieťa 1,34 kazu na stálych zuboch. Závery odborníkov hovoria jasnou rečou : kazivosť dočasného i stáleho chrupu u detí na začiatku školskej dochádzky je pomerne vysoká, v niektorých oblastiach až alarmujúca. Tento negatívny trend je možné zvrátiť iba intenzifikáciou plošných, primárne preventívnych opatrení.

Ľudmila Koníková