Život vznikol asi dvakrát

Dozvieme sa niekedy ako vyzerali prvé organizmy?

Vedci skúmajú dávny život vo vrstevnatých útvaroch baktérií a siníc, o ktorých si donedávna mysleli, že sú to iba kusy neživej hmoty. Ako vznikol život a ako vyzerali prvé organizmy? Táto otázka vzrušuje vedcov na celom svete oddávna. Odborníci už vedia, že prvé organizmy museli byť veľmi jednoduché, mikroskopicky malé formy, ktoré žili v oceánoch v čase, keď na Zemi ešte neexistovala kyslíková atmosféra. Dozvieme sa však niekedy, ako tieto organizmy vyzerali? Vedci sa dnes zhodujú, že prvé organizmy využívali organické zlúčeniny zo svojho prostredia. Ako však presne prebiehal proces, pri ktorom z anorganických, teda neživých látok vznikli organické aminokyseliny DNA a RNA, ktoré sú základom bielkovín živočíšnych organizmov? To zatiaľ nevieme. Podľa niektorých odhadov živá hmota mohla vzniknúť z neživej pomerne rýchlo (merané geologickým časom) - rádovo za desiatky až státisíce rokov. Navyše je celkom možné, že život vznikal hneď dvakrát. Podľa geológov sa pred viac ako 4,5 miliardami rokov kondenzoval

kozmický prach

na tuhé zemské teleso. Z množstva hustoty kráterov na Mesiaci vedci usudzujú, že na toto najbližšie vesmírne teleso a, samozrejme, i na oveľa väčšiu Zem dopadla pred asi 4 až 3,8 miliardami rokov spŕška pomerne veľkých asteroidov. Pokiaľ teda v tom čase na Zemi už život existoval, táto katastrofická udalosť ho pravdepodobne zničila a jeho dnešná podoba je vlastne výsledkom akéhosi druhého pokusu.

Existenciu života na Zemi môžeme rekonštruovať iba z usadených (sedimentárnych) hornín. Najstaršie horniny tohto typu sa zachovali z čias pred 3,75 miliardami rokov v Grónsku. V priebehu rokov však na tieto horniny pôsobili vysoké teploty, takže sa v nich nezachovali celé fosílie, ale iba stopy uhlíka, ktorý nepochybne vznikol fotosyntetickou činnosťou primitívnych organizmov, už vierohodne dokladajú, že život v tom čase už existoval. Priame dôkazy o existencii života však pochádzajú z čias oveľa mladších. Ide o tzv. stromatolity. Sú to bochníkovité alebo stĺpcovité útvary s vrstvenou štruktúrou, ktoré sa pomerne často nachádzajú aj u nás v horninách prekambrického veku (teda v horninách starších ako 550 miliónov rokov). Mnoho vedcov sa dlho domnievalo, že stromatolity

sú anorganické konkrécie. Začiatkom 60. rokov však dospeli k senzačnému odhaleniu. Rovnaké, ale živé útvary objavili najskôr v Austrálii, a potom aj inde na svete.

Ukázalo sa, že tieto najprimitívnejšie formy života sú baktérie a sinice. Žili v pobrežnom páse mora s vysokým obsahom anorganických solí. Išlo vlastne už o jednoduchý ekosystém, kde tieto primitívne organizmy (primitívne preto, že v ich stavbe ešte chýbalo bunečné jadro) tvorili vrstvy. Povrchové vrstvy siníc a baktérií u dnešných živých stromatolitov potrebujú k svojej existencii kyslík a slnečné svetlo. Preto sa stromatolity ujú iba v čistej vode. Naopak, hlbšie vrstvy siníc a baktérií svetlo ani kyslík nepotrebujú, takže môžu prinášať cenné informácie o tom, v akých podmienkach existovali najstaršie organizmy na Zemi.

Západná Austrália je zvláštny kút Zeme - môžete tu vidieť fosílne i živé stromatolity a ani preto nemusíte cestovať cez celý kontinent. V Pilbare sa našli nielen stromatolity - teda vrstevnaté štruktúry zrodené činnosťou primitívnych organizmov, ale i najstaršie skutočné fosílie. Sú to mikroskopické vláknité reťazce baktérií a siníc. Dnešným organizmom sa podobajú natoľko, že kritici vzniesli námietku, či nejde iba o kontamináciu dnešnými či aspoň predtým žijúcich mikroorganizmov. Výskumy však ukázali, že sa tieto

mikroskopické

vlákna vyskytujú iba v určitých vrstvách (zatiaľ čo v okolitej hornine chýbajú), a že sú teda nepochybne pôvodnou súčasťou horniny. Pri pohľade na bizarné bochníky v prílivovej zóne Hamelin Pool (Austrália) sa však vynára otázka: keď sinice a baktérie prežili až do dnešných čias, tak prečo stromatolity, tieto zvláštne a v minulosti celkom bežné spoločenstvá, sú dnes veľkou vzácnosťou? Po odpoveď sa musíme aspoň vo svojej fantázii vrátiť do čias minimálne pred pol miliardy rokov. Vtedy totiž nežili žiadne živočíchy, ktoré by sa nimi živili.

Stromatolity prirastajú veľmi pomaly. V západnej Austrálii, a okrem nej na niekoľko málo ďalších miestach na svete, títo svedkovia najstaršej minulosti Zeme prežívajú iba vďaka vysokej salinite a čistote morskej vody. Jediná havária ropného tankera by nad ich existenciou dokázala definitívne zatiahnuť oponu.

(kab)