Aby nešlo len o zašlú slávu

Zlaté Moravce usilovne hľadajú nové možnosti prežitia

Centrom horného Požitavia sú Zlaté Moravce. Sú okresným mestom, vzdialeným 28 km od krajského mesta Nitra a asi 120 km od Bratislavy. Nachádzajú sa na rozlohe 4536 ha, pričom kataster mesta tvorí prevažne Požitavská pahorkatina, ktorá je poľnohospodársky orientovaným územím, hlavne vinohradnícky. Zlaté Moravce sú spomínané v zakladacej listine Benediktínskeho opátstva kráľa Gejzu v roku 1075 ako Maurod, v roku 1113 nesú názov Morowa. Prídavné meno „zlaté“ sa spája s náleziskami zlata na jeho území. Pečať mesta je z roku 1730 a dokumentuje jeho názov. Erb mesta pochádza z roku 1564. Trhové a jarmočné právo získali v roku 1720, v rokoch 1735 - 1922 boli sídlom Tekovskej župy, v rokoch 1923 - 1960 sídlom okresu. V roku 1996 sa znova stali okresným mestom. Od dávnej minulosti boli Zlaté Moravce centrom hospodárskej aktivity. V 16. - 18. storočí prevládali remeslá - ševci, čižmári, kožušníci, kováči, v 19. storočí vznikla tehelňa, cukrovar, súkenka a kachliareň. Mesto sa v nedávnej minulosti preslávilo predovšetkým výrobou

bielej techniky

v štátnom podniku Calex, ktorý poskytoval 6000 pracovných príležitostí. V súčasnosti má mesto 15 400 obyvateľov, pričom v štatistike mierne prevažujú ženy. Z celkového počtu obyvateľov je 7600 ekonomicky aktívnych, viac ako dvetisíc z nich je bez práce. Mesto má v ponuke pre potenciálnych zahraničných či domácich investorov takmer 41-tisíc štvorcových metrov voľných halových priestorov v Calexe, v bývalom závode ZDA, vo výrobni PD Neverice a inde. K dispozícii je aj objekt Župného domu a v prípade záujmu o voľné pozemky sú v územnom pláne mesta schválené lokality na priemyselné využitie na ploche 60-tisíc štvorcových metrov s možnosťou napojenia sa na všetky inžinierske siete. Rozpočet mesta bol schválený v tomto roku vo výške 63 mil. Sk. Najvýznamnejšou investičnou akciou je výstavba regionálnej skládky tuhého komunálneho odpadu nákladom

40 mil. Sk,

nachádzajúcej sa v katastri mesta. Jej výstavbu si vyžiadala skutočnosť, že životnosť existujúcej skládky je ohraničená koncom tohto roka. Prvá budovaná kazeta má objem 75-tisíc ton. Vlani investovali 8,5 mil.Sk. Mesto registruje 425 žiadostí o pridelenie bytu. Túto situáciu čiastočne vyriešila výstavba 45 bytových jednotiek, z toho je 39 nájomných bytov. Keďže ide aj o nadštandardné byty s rozlohou od 78 do 95 štvorcových metrov, stavba bola financovaná v pomere 40:40:20 %, pričom 20 % financovalo samotné mesto z vlastných zdrojov. V objekte sa nachádzajú aj dva bezbariérové byty. Mesto má štyri mestské príspevkové organizácie. Technické služby mesta, ktoré dostávajú ročný príspevok 6,7 mil. Sk, pričom na činnosť potrebujú 18 mil. Sk, medzi iným sa starajú aj o prevádzku zimného štadióna a odvoz tuhého komunálneho odpadu. Údržba a rekonštrukcia vyše 40 km miestnych komunikácií stojí ročne takmer 3 mil. Sk. Mestské kultúrne stredisko je dotované sumou 2,6 mil. Sk, Záhradnícke služby mesta majú rozpočet 17,2 mil. Sk, v tom príspevok mesta je 4,1 mil. Sk, pričom z toho suma 3,4 mil. Sk je na samotnú

údržbu zelene,

rozkladajúcu sa na rozlohe 90 ha. Poslednou príspevkovou organizáciou je Službyt, starajúci sa o bytové a tepelné hospodárstvo s centrálnym tepelným zdrojom. V rámci pridruženej výroby sa zameriava na výrobu zámkovej dlažby. Vážnym problémom je kvalita ciest. Priamo mestom prechádzajú štátne cesty, ktoré sú vo veľmi zlom stave a sú vystavované záťaži, ktorú so sebou prináša kamiónová doprava. Už v roku 1999 malo mesto prísľub od vedenia SSC, že sa stavba dostane do štátneho rozpočtu, keďže ide o riešenie havarijnej situácie. Do dnešného dňa mesto nemá stavebné povolenie. Ak dostane cestu do svojej správy, čo sa môže stať, keďže ide o cestnú komunikáciu tretej triedy, pri svojich investíciách do výšky 10 mil. Sk si opravu dovoliť jednoducho nebude môcť.

Zora Petrášová