Formálna rovnoprávnosť

Možno by bolo dobre povedať hneď na úvod tohto zamyslenia nad najnovším vydaním diel anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej (1882 - 1941) Tri Guiney (vyd. Záujmové združenie žien Aspekt, preklad Jana Juráňová), že ide o dielo reprezentantky modernizmu, ktorá vo svojej tvorbe prešla od stvárňovania ľúbostných príbehov cez fantastické romány až po literárne kritiky a biografie. V živote rovnako prešla búrlivým vývojom dcéry literárneho kritika sira Leslie Stephena od rodinného blahobytu až po angažovanie sa v hnutí sufražetiek bojujúcich za volebné právo žien. S manželom Leonardom Woolfom založila a viedla vydavateľstvo, v ktorom vyšiel rad diel súčasných anglických spisovateliek a spisovateľov až po preklady prác Sigmunda Freuda.

Napriek radikálnym názorom sa nikdy Woolfová nedostala k extrémnemu feminizmu, predstavovala vo svojich dielach skôr typ, hľadajúci korene, príčiny a následky súčasného postavenia žien v spoločnosti, podriadené mužskej priorite, čo sa prejavuje aj v tomto diele, skladajúcom sa z troch častí, ako symbolicky využiť tri guiney na boj proti vojne, odvráteniu vojnového konfliktu a podielu obidvoch pohlaví na jeho vzniku a prehlbovaní. Postoje Woolfovej sú jednoznačné - vyjadruje ich formou svojského vnútorného monológu - jednou z možností je popri pozitívnom vzťahu partnerov v rodine a žien s mužmi v spoločnosti vôbec zmena systému všeobecného a sústavného zvyšovania vzdelanosti v spoločnosti a vzájomné rešpektovanie často aj protichodných názorov.

Popredná bojovníčka za práva žien Virginia Woolfová, ktorá naostatok vnímajúca seba ako outsiderku v tomto boji, spáchala v marci 1941 samovraždu.

(rhk)