Súvislosti filmu a burzy

Je to možné, alebo nie? Je možné, pýtala sa televízna stanica CNN, aby už päťdesiat rokov existoval vzájomný vzťah medzi výkyvmi na akciovom trhu a filmami, ktoré sú úspešné pri pokladniciach kín a vyhrávajú Oscary? Azda áno, azda nie. Príklady sú rozhodne zaujímavé. Napríklad v čase silnej recesie v 70. rokoch dostal Oscara druhý diel mafiánskej ságy Kmotor a rok na to Prelet nad kukučím hniezdom, teda v oboch prípadoch skôr vážnejšie filmy. Rozhodne sa svojím tónom líšili od povzbudivejšieho Rockyho či úsmevnej Annie Hallovej - snímky, ktoré zvíťazili v nasledujúcich dvoch rokoch, keď recesia už odznela a akciové trhy opäť ožili. Novšími príkladmi takejto teórie môže byť vôbec prvý horor ocenený Oscarom za najlepší film, Mlčanie jahniatok zo začiatku 90. rokov alebo akčný Terminátor 2, ktorý zase prinášal vysoké tržby počas obdobia výrazných ekonomických obáv a kolísavého výkonu akciového trhu. Pravda, načasovať film tak, aby bol v súlade so stavom ekonomiky, je zložité, pretože jeho výroba vyžaduje istý čas. Väčšina snímok vzniká v priemere dva až tri roky. A výsledok? Filmy sa dostanú k publiku až vo chvíli, keď obvykle odrážajú to, o čom si producenti pred dvoma rokmi mysleli, že ľudia chcú vidieť. Niektorí tvorcovia tvrdia, že do určitej miery môže ekonomika zohrať svoju rolu v diváckom vkuse - pravda, opačným spôsobom. Niekedy sa síce ľudia vyberú do kina za konkrétnym hitom, na ktorý netrpezlivo čakali, ale inokedy ich sem privedie iba želanie zabudnúť na hospodárske problémy. „Filmové podnikanie dosiahlo vrchol v rokoch 1938 až 1941, teda počas depresie, a pred druhou svetovou vojnou,“ upozorňuje Chris Dixon, ktorý analyzuje zábavu a médiá pre UBS Waburg. „Filmy odrážajú dobu, v ktorej žijeme, a súčasne túžba po úniku pred ňou nás privádza do kín.“ Väčšina odborníkov si však myslí, že to je iba mýtus, že filmové podnikanie zažíva konjunktúru počas depresie. Filmy prichádzajú, nejaký čas sa hrajú, a potom končia...

(buj)