V najjemnejšom hodvábe

Pavúky patria k niekoľko málo živočíšnym skupinám, ktoré sú obdarené schopnosťou vytvárať hodváb. Na snovanie vlákna používajú žľazy v zadočku, ktoré sú spojené s tromi až štyrmi pármi snovacích bradaviek, pripomínajúcich končatiny. Na ich povrchu sú (úmerne počtu žliaz) desiatky až stovky vývodov podobných dýzam, z ktorých vyteká tekutý hodváb. Hodvábne pradivo skvelých mechanických vlastností je unikátnym biopolymérom a pavúky ho využívajú viacerými spôsobmi - nielen na stavbu, ale aj zhotovovanie hodvábnych kokonov či zámotkov, ktorými ochraňujú vajíčka počas embryonálneho vývoja.

Predstavu pavúčích sietí si väčšina z nás spája s kolovými sieťami križiakov. Tí síce snovaciu aktivitu pavúkov symbolizujú, ale je veľa pavúkov, ktoré ich k lovu potravy nepotrebujú. Bez hodvábnych zámotkov - kokonov - sa však nezaobíde žiadny z približne 36 000 doteraz známych druhov. Sú nevyhnutné pre vývoj vajíčok. Okrem mechanickej ochrany udržujú priaznivú vlhkosť a zmierňujú negatívny dosah náhlych klimatických zmien. Pokiaľ ide o križiakov, vedci sa donedávna domnievali, že samičky najskôr nakladú vajíčka, ktoré uzavrú do pripraveného pavučinového valca. Vajíčka sa potom vyvíjajú priamo v jeho dutine. Ďalší výskum križiakov Cyrtophora citricola a Argiope lobata potvrdil, že predchádzajúce pozorovania boli buď nepresné, alebo že časť križiakov uplatňuje pri kladení vajíčok a tkanív ochranných obalov iný postup. Príklad takéhoto „iného postupu“ môžeme vidieť u príbuzného križiakov, jedného z najmenších druhov pavúkov Trogloneta granulum (čeľaď Mysmenidae) s veľkosťou tela maximálne 0,9 mm, ktorý žije v podzemných priestoroch. Samica vkladá 4-6 vajíčok do tenkej plachtičky, ktorú pomocou končatín zvinie do malého balíčka. Ten potom stále chráni a prenáša v sieti určenej na lov potravy.

Jedným z najväčších a farebne najnápadnejších križiakov v Európe je Argiope bruannichi. Samice sú oveľa väčšie ako samce, dorastajú do dĺžky 14 -17 mm. Dospelé samce dosahujú necelú tretinu ich dĺžky. Tento čierno-žlto-bielo pruhovaný druh sa dnes v Európe vyskytuje masovo. Expanziu mediteránne subatlantického druhu vedci dávajú do súvislosti s otepľovaním európskej klímy v posledných desaťročiach.

(kab)