Keď umenie je ohrozené

Celosvetovo predstavuje obchod s kradnutým umením a so starožitnosťami na čiernom trhu sumu 9,5 miliardy dolárov ročne. Podľa odborníkov je to po zbraniach a drogách tretia najvýnosnejšia nezákonná priekupnícka činnosť. Medzi hlavné ciele priekupníkov patrí Taliansko a Francúzsko, kde každoročne zmizne okolo 12 000 umeleckých predmetov.

Pokladnica svetového umenia, ako sa vraví o Taliansku, sa čoraz viac vyprázdňuje. Taliani s hrdosťou tvrdia, že viac ako 55 percent svetového bohatstva umeleckých pamiatok sa nachádza v ich krajine. Taliansko je hlavným zdrojom pre svetový čierny trh, tvrdí Malcolm Kenwood z britskej organizácie Art Loss Register, čo je najväčšia súkromná databáza stratených umeleckých diel. Ušetrené pritom nie sú ani najznámejšie miesta. Z Pompejí, ktoré boli v roku 1979 po erupcii Vezuvu pochované pod vrstvou popola, zmizlo niekoľko sôch a fresiek. Mnoho pamiatok je odcudzených z kostolov, niektoré z múzeí a zo súkromných zbierok. S podobnými problémami zápasí aj Slovensko, a podľa odhadov expertov sú dnes kostoly a hrady doslova „vybrakované”. Celosvetovo sa nájdu asi iba dve percentá kradnutých starožitných pamiatok, pri obrazoch je to asi 51 percent a pri sochách osem percent. Policajné útvary špecializované na umenie dnes pôsobia vo Francúzsku, v Španielsku, Británii a Nemecku a mnoho ďalších krajín podobne útvary zriaďuje. Podľa údajov z Interpolu k atraktívnym cieľom zlodejov dnes patrí napríklad aj vojnou zdevastovaný Afganistan.

(mb)