Hotel je tradícia i kvalita

Zlý chýr sa šíri neuveriteľne rýchlo, dobrý sa dlho overuje

Využívame dostatočne spoluprácu alebo staviame len na konkurencii?

Nový katalóg členov Zväzu hotelov a reštaurácií SR (ZHR SR), ktorý vyšiel len nedávno s finančnou pomocou PHARE a MH SR - Pilotnou grantovou schémou, určite zaujme informáciami o službách cestovného ruchu na Slovensku. Hoci obsahuje zaujímavé hotely, neobsahuje ďalšie, napríklad všetky, ktoré patria do hotelovej siete. Hospodársky denník túto otázku položil členovi predstavenstva ZHR SR Ing. Pavlovi Kašubovi, riaditeľovi hotela Tatra v Trenčíne, ktorý na našu otázku odpovedá: „V tomto smere to nevidím ako rozumné zo strany hotelovej siete.“ Je síce pravda, že manažment hotelovej siete z dvoch hotelov môže prihlásiť len jeden, cez ktorý sa dostane k informáciám, ku ktorým by sa ináč nedostali, ale tu ide o to, že člen získava nielen informácie v písomnej forme, ale aj účasťou na aktivitách zväzu, ku ktorým patria aj vzdelávacie programy pre kuchárov, somelierov, barmanov, čašníkov a aj vrcholový manažment. Pokiaľ hotel nie je členom zväzu, nemôže využívať vzdelávacie programy pre svojich zamestnancov. Samozrejme, zväz nemôže prinútiť, aby sa niekto rozhodol pre členstvo v ZHR SR, pretože každý, či je to ubytovacie zariadenie alebo reštaurácia,

by si mal sám

zvážiť potrebu kooperácie s odbornými kruhmi, ktoré sa v danej krajine vyprofilovali ako najlepšie, najsilnejšie a schopné vzájomnej spolupráce pri vytváraní lepších podmienok na rozvoj svojho odboru. „Ak sa však niekto stane členom, dostane priame informácie a manažéri možnosť odborného rastu nielen v rámci vzdelávacích programov, ale aj v rámci osobných stretnutí na pravidelných podujatiach, či už jarnom alebo jesennom stretnutí alebo valnom zhromaždení, kde sa v rámci kuloárnych debát roztočí každý nápad, každá myšlienka.“ Zahraničné siete na Slovensko, pokiaľ nehovoríme o medzinárodnej hotelovej sieti Radisson SAS, ktorá podniká v prenajatých priestoroch bývalého hotela Carlton, ešte neprišli a národné sa zatiaľ nevyprofilovali. „Hovoriť o hotelových sieťach na Slovensku je ťažké, pretože sú ešte len v štádiu predsavzatí,“ konštatuje Pavol Kašuba. V niektorých prípadoch dochádza len k majetkovému zoskupeniu dvoch alebo viacerých hotelov. Deje sa to v prvom rade pre

získanie výhod

vyvažujúcich vplyvy sezónnosti, ktorá je typická pre odvetvie cestovného ruchu, teda nie na marketingových princípoch, ako je to v prípade vyprofilovaných medzinárodných hotelových reťazcov. Hotelové siete zaručujú klientovi vopred známy štandard služieb. Na Slovensku to, predovšetkým zahraničným klientom, chýba a ťažko sa orientujú pri výbere služieb. Sú to práve členovia ZHR SR, ktorí cieľavedomou prácou na spoločných cieľoch zvyšujú kvalitu svojich služieb. Na poslednom valnom zhromaždení sa zhodli na troch strategických cieľoch, ktorými sú zvyšovanie kvality, zavádzanie vyspelých technológií a venovanie väčšej pozornosti na podnikanie pre zisk. Kvalita služieb je vari najcitlivejším bodom. Dá sa zvýšiť s relatívne nízkymi nákladmi, ale rovnako aj veľmi rýchle zničiť. ZHR SR pracuje na zlepšení celého radu štandardných pracovných manuálov, ktoré majú schopnosť eliminovať negatívne vplyvy na

kvalitu služieb

zo strany zamestnancov svojich členov, ale ovplyvňuje aj tvorbu vonkajších štandardov, ku ktorým patrí aj vyhláška č. 419/2001 Z. z. o kategorizácii ubytovacích zariadení. „My, všetci členovia ZHR SR, sme radi, že bola zrušená vyhláška č. 125/1995, pretože bola príliš obmedzujúca. Nemá zmysel, aby sme niekoho obmedzovali alebo nútili do niečoho, ak na to nemá vytvorené podmienky, ak ho to výrazne finančne obmedzuje. Pri poskytovaní služby ide o to, akú službu akým spôsobom ponúkame hosťovi a on selektuje, on hodnotí a v konečnom dôsledku ťkategorizujeŤ. Ak sa dobre naje, ale na špinavom obruse, na ktorom sú strihané servítky, tak tam príde možno raz,“ hovorí Pavol Kašuba. „Ak príde niekam, kde má navyše aj dobrý servis, tak sa tam vráti. Preto

netreba prikazovať

vyhláškou niečo, čo je bežné a čo sa trhom vyčistí, ale veci, ktoré sú základné pre prevádzku jednotlivých kategórií ubytovacích zariadení. Sú prevádzkovatelia, ktorí odbor neštudovali, a vyhláška je pre nich určitou ťvodiacou rukouŤ, ako tento biznis robiť. Usmernenia v 125 boli príliš zaťažujúce, príliš určujúce a znemožňujúce prevádzkovateľovi presadzovať svoj koncept, o ktorom si myslí, že by mohol zaujať hosťa. Sme veľmi radi, že sa zväzu podarilo presadiť novelizáciu tejto vyhlášky, pričom zväz umožňuje podnikateľom začínajúcim v hotelovom biznise navyše pomôcť ešte viac tým, že sa dostávajú k ďalším nevyhnutným odborným informáciám.“ Vyhláška MH SR č. 419/2001 Z. z. nadobudla účinnosť 1. novembra 2001 a umožnila ubytovacím zariadeniam počas ďalších šesť mesiacov dať do súladu pôvodné označenie a zaradenie s novým. „Zväz rozoslal svojim členom dotazníky a pripravuje nové členské listy,“ vysvetľuje Pavol Kašuba. Už v tomto mesiaci by malo byť známe, v ktorom zariadení

došlo k zmene

kategórie alebo triedy. Podľa predbežných informácií mnohé z členských hotelov ZHR SR prechádzajú do vyšších tried. Na Slovensku by sme mali mať viac štvorhviezdičkových hotelov vyselektovanej kvality, čo je pozitívnym výsledkom novelizovanej vyhlášky. Do kategórie štvorhviezdičiek patrí aj hotel Tatra v Trenčíne. „Zvýšili sme triedu hotela z troch na štyri hviezdičky, čo má dva základné významy,“ vysvetľuje Pavol Kašuba. „V prvom rade v tom, že štvorhviezdičkový hotel sa ináč ponúka na zahraničných trhoch, pretože ho zahraničný trh inak prijíma. Zvýšenie triedy bolo pre nás dôležité z marketingového hľadiska. Na druhej strane sme zvýšili štandard aj

úroveň vybavenia,

čím sme sami seba prinútili doplniť veci, ktoré sú nevyhnutné pre komfort hosťa a stanovuje ich aj vyhláška.“ Novelizácia vyhlášky je nesmierne dôležitá pre ďalšie napredovanie hotelového biznisu a ako hovorí Pavol Kašuba: „Stávame sa zaujímavejšími pre zahraničných hostí.“ Vytvorila priestor pre kreativitu podnikateľov, pričom kvalita služieb a čistota v ubytovacom zariadení zostáva na rozhodnutí manažmentu. Týmto spôsobom sú všetci podnikatelia celoplošne (na celom území Slovenska) zatiahnutí do vytvárania kvality, a tým aj do imidžu a aby poskytovali hosťom službu, ktorá je bežným štandardom všade vo svete. Nestačí sa len sťažovať na to, že podpora vlády venovaná odvetviu cestovného ruchu je nízka. Takmer vôbec sa nepodporuje export odvetvia. V mnohých krajinách sveta je cestovný ruch typickým exportným odvetvím. „U nás sa v tomto smere nič nedeje,“ rozhorčuje sa Pavol Kašuba. „Nevyhnutná je podpora štátnej propagácie. Slovenská agentúra pre cestovný ruch

musí dostať viac

finančných prostriedkov, ako dostáva. Táto podpora sa musí diverzifikovať ďalej smerom na regionálnu úroveň. Pretože ak v regióne nebudú pracovať regionálne združenia, tak ďalej nič nebude fungovať. Úlohou štátu je predsa nielen plniť štátny rozpočet, ale financie spätne posúvať ďalej. Predsa sa nemôžeme ako podnikatelia ustavične združovať a financovať rozvoj podmienok pre cestovný ruch v regióne. Na vydaní prospektu o regióne by sa mali podieľať nielen podnikatelia, ale aj štát prostredníctvom svojich orgánov. Je to tak na celom svete. To veľké množstvo prospektov, ktoré sú v ktoromkoľvek turistickom informačnom stredisku v zahraničí, nefinancujú predsa len podnikatelia! U nás sa peniaze z cestovného ruchu, ktoré získa štát na daniach a poplatkoch, do cestovného ruchu nevracajú, a ak, tak vo veľmi malom objeme, na miestnu úroveň žiadne,“ sťažuje si za podnikateľov Pavol Kašuba. Podľa neho je daňové zaťaženie dosť výrazné, takže podnikatelia ťažko môžu ďalej

suplovať štát,

jeho funkcie. Navyše, v rozvíjajúcom sa odvetví sú vysoké nároky na investície. „Vybavili sme hotelové izby trezormi, plánujeme vymeniť televízory na izbách, pripravujeme klimatizovanie reštaurácie. Len mangeľ pre hotelovú práčovňu nás stál 400-tisíc Sk, pričom situácia v štáte brzdí rozvoj domáceho cestovného ruchu a núti podnikateľov prežívať,“ hovorí Pavol Kašuba, ktorý ako riaditeľ hotela predsa len vytrvalo pokračuje vo vytváraní podmienok na zvyšovanie kvality služieb. V hoteli vrcholia prípravy na týždeň indonézskych špecialít. Festival pripravuje hotel v spolupráci s veľvyslanectvom Indonézskej republiky, ktorého kuchári nielenže dodali receptúry jedál, ale aj zaškolili kuchárov z hotela Tatra. Hostí budú obsluhovať čašníci oblečení v typických indonézskych odevoch a výzdobu interiéru zabezpečuje veľvyslanectvo. „Pred dvoma rokmi sa u nás konal večer indonézskej kultúry, tentoraz by to mal byť týždeň,“ prezrádza Pavol Kašuba. Vidno, že vie, čo vytvára kvalitu a zaujíma hosťa, čo priťahuje jeho pozornosť.

Rudolfa Vallová