Čakanie na vyššie sadzby

Počas posledného roka si obyvatelia v najvyspelejších krajinách už zvykli na spolužitie s pojmom recesia. Po takmer desaťročnom nepretržitom hospodárskom raste (najmä v prípade USA) prišlo k zákonitému ochladeniu ekonomiky. V „boji“ proti nízkym prírastkom HDP aktívne vystupovala väčšina centrálnych bánk, ktoré sa pomocou znižovania úrokových sadzieb snažili povzbudiť ekonomiku. Príkladom všetkým bola centrálna banka Spojených štátov FED, ktorá počas minulého roka upravila svoju základnú úrokovú sadzbu celkovo 11-krát.

Sledujú FED

V poslednom čase sa veľa napísalo o konci recesie a začiatku oživenia najväčších ekonomík. Analytici využívajú rôzne kombinácie makroekonomických ukazovateľov a indexov, aby čo najpresnejšie odhadli, kedy ten čas príde. Ak však až centrálne banky zmenia súčasnú menovú politiku, bude to jasný signál toho, že recesia je na konci s dychom. Preto finančníci na všetkých trhoch netrpezlivo očakávajú, kedy sa tak stane. Ich zrak smeruje predovšetkým k centrálnej banke najväčšej svetovej ekonomiky. Ak sa FED pod vplyvom makroekonomickej situácie rozhodne zmeniť súčasnú úrokovú politiku, bude to možno znamenať začiatok ďalšieho dlhodobého rastu. Všeobecne sa očakáva, že k zmene úrokových sadzieb v USA dôjde najneskôr v druhej polovici tohto roka.

Do dnešných dní však len dve centrálne banky z vyspelých priemyselných krajín zvýšili úrokové sadzby. Prvou sa stala švédska Riksbank, ktorá 19. 3. 2002 upravila svoju sadzbu smerom hore o 0,25 % a odvtedy sa jej repo sadzba pohybuje na úrovni 4 %. Deň potom sa k švédskej Riksbank pripojila novozélandská centrálna banka (RBNZ). Aj tá po viac ako roku zvýšila svoju základnú sadzbu o 0,25 na súčasných 5 %. V čase, keď RBNZ čelila globálnemu ekonomickému útlmu, znížila sadzby celkovo až o 1,75 %. Obe centrálne banky viedol k zvýšeniu jeden motív, a tým je hrozba inflácie.

Skutočná hrozba

Zníženie úrokových sadzieb na jednej strane môže podporiť ekonomiku, pretože spotrebitelia môžu viac míňať a firmy viac investovať. Na druhej strane negatívom tohto procesu je hrozba rastúcej cenovej hladiny. Zvýšená inflácia tak donútila obe banky upraviť úrokové sadzby. Tak vo Švédku, ako aj na Novom Zélande sa očakáva ďalšia vlna zvyšovania sadzieb. Ozajstnou hrozbou však pre obe ekonomiky bude situácia, keď inflácia bude aj naďalej rásť a oživenie sa nedostaví. Práve takýto scenár postihol vyspelé krajiny v 70. rokoch minulého storočia.

Podľa nemeckej tlače ďalšou centrálnou bankou, ktorá sa rozhodne zvýšiť úrokové sadzby, by mohla byť kanadská BoC. Kanadskú banku však k takému kroku netlačí inflácia. Analytici sa domnievajú, že znižovanie sadzieb za posledných 14 mesiacov splnilo svoju úlohu a ekonomika načerpala dostatok síl. Ich odhady tohtoročného HDP sa pohybujú od 4,5 do 5,5 %. Zvýšila sa tiež zamestnanosť, ktorá dosiahla najlepšie výsledky za posledných 25 rokov. Kanada na dôvažok je tiež jedinou krajinou z G7, ktorej rozpočet zostal v minulom roku prebytkový. Preto sa očakáva, že v utorok dôjde k 0,25-percentej úprave úrokových sadzieb zo súčasných 2 % na 2,25 %.

Marcel Laznia