Víkendoví prezidenti

V Latinskej Amerike sa to už pomaly stáva zvykom. Na prelome rokov sa v Argentíne za 12 dní vymenilo 5 prezidentov, počas tohto víkendu vo Venezuele až traja. Keď k tomu prirátame správy z posledných dní o lojálnych a nelojálnych generáloch v Caracase či o priateľstve alebo nepriateľstve s Castrovou Kubou, začína to tak trochu pôsobiť ako návrat starých časov. Prevraty, zrady, demonštrácie, vyhrocovanie kolumbijskej občianskej vojny. Akoby sa Latinská Amerika opäť začínala dostávať do tempa. Bohužiaľ.

Ak sa však zameriame na súčasnú krízu vo Venezuele, do očí padajú najmä tri momenty: neprehľadnosť celej situácie, jej rozporuplné hodnotenia a ropa. Nie je totiž celkom jasné, kto a za akých podmienok strieľal do demonštrantov. Dlho nebolo jasné, či a prečo vlastne Chávez podal demisiu. Nevedelo sa, ktoré zákony platia. No a nakoniec bez toho, aby sme dostali odpovede na spomínané otázky, sa zvrhnutý prezident znovu ujal funkcie.

Ďalej. Latinskoamerické krajiny jednotne podporili Cháveza. Možno má autokratívne maniere, no predsa je legitímne zvolený vo voľbách, navyše vojenských prevratov sme tu hádam mali už dosť, asi takto uvažovali regionálni lídri. Myšlienky USA sa uberali iným smerom - kto strieľa do demonštrantov, nezaslúži si vládnuť, dali by sa takto zhrnúť.

No a nakoniec tá vec s ropou. Venezuela je štvrtým najväčším svetovým exportérom vzácnej suroviny, nachádza sa na latinskoamerickom kontinente a vládne jej taký nevypočítateľný človek, akým je Chávez. Dosť nepravdepodobná kombinácia.

Neviem prečo, ale všetko mi pôsobí ako nedokončené, nedopovedané. Mám obavy, že si ešte užijeme zopár búrlivých víkendov a možno aj víkendových prezidentov.

Rastislav Boldocký