Podmínovaná budúcnosť

Keď koncom marca odštartoval v Afganistane nový školský rok, tamojší žiaci sa stretli aj s dosť netypickými predmetmi. Okrem čítania, písania a niektorých každodenných činností sa totiž učia, ako čistiť vodu a rozpoznať míny. Aj to je jedným zo zrkadiel smutnej afganskej reality.

Mesačne v krajine míny zabijú 150 až 300 ľudí, z čoho je polovica detí. Dedičstvo, ktoré zanechali dve desaťročia vojen, je otrasné. Momentálne je zamínovaných asi 724 štvorcových kilometrov Afganistanu, a to sa v rámci rôznych zahraničných programov pomoci podarilo do septembra 2001 „očistiť“ okolo 220 štvorcových kilometrov. Potom však práce prestali.

Najviac mín rozmiestnili ešte počas sovietskej okupácie. Neveselej tradície sa nevzdali ani neskôr. Najmä aktívne boli afganské vojenské frakcie bojujúce o moc v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Taliban v roku 1998 síce vyhlásil míny za „neislamské“, no údajne ich rozmiestňovanie pokračovalo aj počas posledných troch rokov, a to pozdĺž bývalej frontovej čiary medzi fundamentalistickým hnutím a opozíciou na severe krajiny.

Okrem dramatických ľudských obetí, míny majú nepriaznivé dôsledky aj na ekonomiku, tvrdí britský The Economist. Každý štvorcový kilometer, na ktorom kvôli mínam nemožno vykonávať zavlažovacie práce, sa premietne do ročnej straty na úrode v hodnote jedného milióna amerických dolárov. Úžitok z každých 50 kilometrov odmínovaných ciest sa zasa odhaduje na 250-tisíc USD ročne.

Je teda viac-menej jasné, že odstránenie mínového nebezpečenstva je jedným zo základných predpokladov zmysluplnejšej afganskej budúcnosti. Jednou z foriem týchto snáh je spomínaná vzdelávacia činnosť. No omnoho väčšie nádeje sa vkladajú do konkrétneho odmínovania, keď sú mnohí sponzori ochotní poskytnúť na tento účel milióny dolárov. V tomto smere však ako veľká prekážka stále pretrváva nestabilná bezpečnostná situácia v regióne, ako aj neschopnosť ústrednej vlády vplývať na vývoj v jednotlivých častiach krajiny.