Na svete je len jeden domov

Je to celkom logické. Čím viac sa v Afganistane bojovalo, tým viac ľudí muselo opustiť svoje domovy. Výsledok tejto logiky je dnes neúprosný. Odhady OSN hovoria, že asi štyri milióny Afgancov sú dnes utečencami, väčšinu z nich tvoria ženy a deti. Približne 1,2 milióna sú vnútorne presídlení a neraz žijú v neľudských podmienkach. V januári napríklad v jednom z táborov zamrzlo 125 ľudí.

Utečenecký príbeh, chvalabohu, má aj svetlejšiu stránku. „Tucty jasne vymaľovaných kamiónov prechádzajú hranicou každú hodinu, so ženami a deťmi neisto umiestnenými na posteliach a predmetmi z domácností, zatiaľ čo dobytok sa nachádza nižšie. Tempo, ktorým sa afganskí vysídlenci vracajú z Pakistanu do svojich domovov - od začiatku marca sa ich vrátilo asi 150-tisíc - udivuje Organizáciu Spojených národov. Je to najsilnejší signál, že krajina sa konečne zotavuje,“ tvrdí britský týždenník The Economist.

Určité výsledky aj osobitný program Medzinárodného úradu pre migráciu (IOM), ktorý sa zameriava na vysokokvalifikovaných Afgancov, sa snažia ich presvedčiť, aby svoje schopnosti dali do služieb vlasti a pomohli jej vykročiť dopredu. Záujem údajne prejavili už tisícky intelektuálov žijúcich v desiatkach krajín. Akési symbolické stelesnenie tejto myšlienky má byť návrat bývalého kráľa po desaťročiach exilu.

Avšak práve prípad návratu monarchu nás vracia do menej ružovej reality. Totiž už niekoľkokrát bol odložený z bezpečnostných dôvodov. Netreba totiž zabudnúť, že zvyšky Talibanu sú stále v krajine a podľa niektorých západných zdrojov sa dokonca snažia pregrupovať a znovuzorganizovať. Hromadiace sa útoky na príslušníkov medzinárodných jednotiek, ako aj marcová spojenecká ofenzíva to najlepšie dokazujú. Ďalším problémom je prílišná moc vojenských veliteľov a pretrvávajúce rivalstvo medzi nimi. Ústredná vláda pomocou zahraničných vojakov kontroluje totiž len malú oblasť okolo Kábulu a niektoré komunikácie. Pritom aj v rámci dočasnej vlády cítiť vysoké napätie medzi jej tadžickými a paštúnskymi členmi. Nehovoriac už o tom, že paštúnski obyvatelia, ktorí boli kostrou talibanského režimu, stále utekajú do zahraničia pred odvetnými represáliami.

Neprekvapuje preto, že predstavitelia označujú napríklad plány Iránu poslať späť do vlasti asi 400-tisíc z 2,3 milióna tamojších afganských utečencov za predčasné. Logika je totiž jasná. Pokiaľ to dovolí bezpečnostná situácia, ľudia sa do Afganistanu budú vracať dobrovoľne. Domov je predsa domov. Ak však riziká budú pretrvávať, potom to už bude horšie.