Hospodársky denník
USD47,098 Sk
EUR41,47 Sk
CHF28,287 Sk
CZK1,377 Sk
  Pondelok  15.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Spolu sa orientovať na tretie trhy

Dôležité je rozširovať priame kontakty medzi firmami

Obchodno-hospodárske vzťahy medzi SR a Portugalskom sa hodnotia ako dobré a bezproblémové, ale vôbec nedosahujú možnosti ekonomík a kapacít trhu oboch krajín, uvádza okrem iného v rozhovore Jaroslav Jarúnek, radca, vedúci OBEO pri ZÚ SR v Lisabone.

Zmenil sa stav ekonomickej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim obdobím?

- Vývoj má pozitívnu tendenciu, ktorú zdôrazňuje aj úspešný postup Slovenska v prístupovom procese do EÚ. Ekonomiku Portugalska možno označiť ako relatívne stabilnú, s rastom HDP približne 3%, čo vytvára tiež predpoklad pre stabilitu základov slovensko-portugalskej spolupráce. Existujú však prirodzené objektívne prekážky v dynamizácii spolupráce, a tým je hlavne veľká vzdialenosť obchodno-hospodárskych priestorov a s tým spojená komplikovaná a nákladná preprava tovarov. K nepriaznivým faktorom patrí aj nízka vzájomná informovanosť vývoja ekonomiky, investičných možností a podnikateľského prostredia. Vynímajúc niektoré firmy, ktoré realizujú obchodnú výmenu, pretrváva nedostatok informácií o produkcii v obidvoch krajinách.

Napriek skutočnosti, že Portugalsko nepatrí v súčasnosti k významným obchodným partnerom Slovenska (v roku 2000 sa na celkovom dovoze podieľalo 0,12 % a na celkovom vývoze 0,13 %), je predpoklad, že vzájomná obchodná výmena bude vykazovať pozitívny trend. Dôkazom je rast obratu slovensko-portugalského obchodu v roku 2000 oproti roku 1999 o 155,7 % v Sk (v USD je index rastu 139,6 % ), pričom pozitívny vývoj sme zaznamenali aj v prvých piatich mesiacoch tohto roka, keď obrat vzájomného obchodu oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol v Sk s indexom 159,7 % (v USD je index rastu 144,7 %).

Potešiteľnou skutočnosťou je aj vývoj salda vzájomného obchodu od roku 1998, keď pasívne saldo dosiahlo maximálnu hodnotu – 214,8 mil. Sk, v roku 1999 sa znížilo na – 36,8 mil. Sk a v roku 2000 na – 19,5 mil. Sk. Za prvých päť mesiacov roku 2001 sme zaznamenali v obchode s Portugalskom už aktívne saldo v hodnote 21,1 mil. Sk, pri vývoze 469,2 mil. Sk a pri dovoze 448,1 mil. Sk.

Existuje možnosť zmeniť fakt, že vzájomne nepatria krajiny k významným obchodným partnerom?

- Objektívne príčiny, ale aj subjektívne prekážky obchodno-hospodárskej spolupráce som už spomenul. Skôr bude dôležité tieto „bariéry“ obchodu aspoň eliminovať. Najschodnejšou a najefektívnejšou cestou je určite rozširovanie priamych kontaktov predstaviteľov bankovej a podnikateľskej sféry. V predchádzajúcich rokoch sa v Portugalsku - v Lisabone a Porte už takéto akcie uskutočnili. Mimoriadne úspešnou akciou bol aj seminár zameraný na prezentáciu portugalského bankového a podnikateľského prostredia, ktorý sa uskutočnil 5. júna tohto roka v Bratislave počas oficiálnej návštevy portugalského predsedu vlády A. Guterresa v SR. Predstavou Obchodno-ekonomického oddelenia pri ZÚ SR v Lisabone je postupné organizovanie misií podnikateľov a predstaviteľov slovenskej bankovej sféry v spolupráci so SOPK, AZZZ a Komorou luso-slovenskej spolupráce. Misie budú pripravované v spolupráci s portugalskými zväzmi a s Obchodnou komorou vo forme širokospektrálnych i odvetvových prezentácií podľa záujmu slovenských subjektov. Najbližšou takouto akciou bude misia do Lisabonu a Porta, ktorá sa uskutoční na prelome septembra a októbra tohto roka. Vzhľadom na výhodnosť spojenia aktivít v rámci Pyrenejského polostrova budú niektoré misie organizované v Madride a v Lisabone.

Teda aké sú oblasti spolupráce z hľadiska komoditnej štruktúry?

- Keby sme chceli stručne zhodnotiť vzájomnú obchodnú výmenu medzi Slovenskom a Portugalskom, možno jednoznačne konštatovať, že nedosahuje možnosti ekonomík a kapacít trhu obidvoch krajín. Zaujímavou oblasťou by mohla byť výrobná spolupráca s orientáciou na tretie trhy. Slovenskí exportéri by na rokovaniach s portugalskými partnermi mali využiť aj skúsenosti a znalosti predstaviteľov portugalskej podnikateľskej sféry na trhoch niektorých afrických štátov (Angola, Mozambik) a v Brazílii. Reálna je však aj možnosť využiť skúsenosti a kontakty slovenských firiem pri realizácii obchodnej spolupráce na trhoch východnej Európy a krajín Balkánu zo strany portugalských subjektov. Čo sa týka prioritného záujmu Slovenska v oblasti jeho exportu, ide o vývoz komodít s najvyššou mierou zhmotnenej práce. Téma presadzovania finálnych produktov v slovenskom exporte je aktuálna v každej teritoriálnej destinácii, vieme však, že často sa z hľadiska komoditnej štruktúry na vývoze podieľajú tovary s nízkou úrovňou finalizácie. Podobne je to aj na portugalskom trhu.

V roku 2000 sa na slovenskom exporte do Portugalska podieľali najväčšou mierou výrobky zo železa a z ocele s podielom až 49,2 %, konštrukcie (5,6 %), z finálnych výrobkov najväčší podiel mali televízne prijímače (5,2 %), vzduchové čerpadlá a kompresory (5,1 %), práčky pre domácnosť (4,8 %) a pneumatiky (4,5 %). Významný podiel na vývoze zaznamenali aj tkaniny zo syntetických vláken, priadze z umelého hodvábu a v menšej miere stroje, strojové zariadenia, elektrické zariadenia a lieky. Za obdobie január až máj tohto roka nedošlo k výraznejšej zmene v komoditnej štruktúre exportu do Portugalska, mierne vzrástol podiel výrobkov zo železa a z ocele, ale aj podiel vývozu práčok. Rezervy sú teda v oblasti exportu strojárskych výrobkov, napr. stavebných a cestných mechanizmov, traktorov, obrábacích strojov a pod., ďalej elektrotechnického priemyslu, niektorých výrobkov potravinárskeho priemyslu, plastových výrobkov, výrobkov chemického priemyslu a iné.

Na portugalskom vývoze do SR sa najviac podieľali v roku 2000 kože (12,6 %), drôty a káble (12,4 %), osobné automobily (11,6 %) a tkaniny. Významný podiel mali aj výrobky z plastov, kaučuku, elektrické zariadenia a obuv. Je evidentné, že na portugalskej strane sú rezervy vo zvyšovaní exportu.

A pokiaľ ide o cestovný ruch?

- Aj rozvoj cestovného ruchu je ovplyvňovaný veľkou vzdialenosťou našich krajín, čo zvyšuje náklady spojené s pobytom turistov či už na Slovensku alebo v Portugalsku. Pre slovenskú stranu je dôležité zamerať sa na aktívny cestovný ruch a ponúknuť potenciálnym turistom z Portugalska zimnú turistiku, poznávacie zájazdy a pod. Vzhľadom na nižšiu kúpyschopnosť obyvateľstva SR nepredpokladám, že v najbližšej budúcnosti dôjde k výraznému rastu počtu našich turistov tráviacich dovolenku na juhu Portugalska, prípadne na Madeire. To však nevylučuje rozvoj spolupráce v oblasti cestovného ruchu. V tejto súvislosti privítame účasť cestovných agentúr zo Slovenska, ktoré by v rámci misií organizovaných v Portugalsku mohli prezentovať služby nášho cestovného ruchu. Uvítame prioritne spoluprácu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch a Asociáciou cestovných kancelárií.

Slávka Blazseková

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 11. 4. 2002: Bratislava 99,88, Sliač 97,96, Košice 98,94, Poprad 93,49, za 12. 4. 2002: Bratislava 99,02, Sliač 97,23, Košice 98,57 Poprad 92,89, za 13. 3. 2002: Bratislava 98,49, Sliač 96,73, Košice 98,06, Poprad 92,35.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamdážď9
Aténypolooblačno22
Belehraddážď16
Berlínobčasný dážď 8
Bratislavaoblačno13
Bruselprehánky9
Budapešťoblačno12
Bukurešťdážď15
Frankfurtdážď6
Helsinkidážď13
Istanbuldážď21
Kodaňdážď11
Kyjevzamračené15
Lisabonpolojasno17
Londýnprehánky9
Madridpolooblačno17
Milánodážď12
Moskvazamračené16
Osloprehánky5
Parížprehánky8
Prahaoblačno 10
Rímoblačno16
Sofiadážď12
Štokholmdážď9
Varšavadážď16
Viedeňoblačno14
Záhreboblačno11
Ženevaobčasný dážď10

Počasie

Dnes bude veľká, na západe časom zmenšená oblačnosť. Zrána hmlisto. Miestami prehánky alebo občasný dážď, možnosť ojedinelých búrok. Najvyššia denná teplota 12 až 17, vo výške 1500 m okolo 4 stupňov. Západný až severozápadný, na východe južný vietor 3 až 5 m/s. V utorok bude naďalej prevažne oblačno, miestami občasný dážď, ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota 10 až 6, najvyššia denná teplota 13 až 17 stupňov. V stredu bude oblačno až polooblačno, prehánky len ojedinele, možnosť búrok. Nočná teplota 9 až 5, najvyššia denná teplota 14 až 18 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.02 a zapadne o 19.43 hod.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.