Hospodársky denník
USD47,098 Sk
EUR41,47 Sk
CHF28,287 Sk
CZK1,377 Sk
  Pondelok  15.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Strojári unikli už hrobárovi

Exekúcie v PPS Detva Holding - priestor na províziu?

Na sklonku minulého týždňa unikla spoločnosť PPS Detva Holding hrobárovi z lopaty. Podnik má veľké dlhy voči zdravotnej či sociálnej poisťovni, daňovým úradom alebo energetike. Hrozba exekúcií je viac horúca. Skutočne, z rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa už exekútor zapojil do riešenia vzťahov s PPS Detva. Minulý týždeň v piatok sa pod vedením exekútora Libora Samca v dvoch kolách uskutočnila exekúcia na majetok strojární. Skončila sa však neúspešne. Exekútor v zastúpení VšZP skutočne začal exekuovať majetok strojární. Napriek tomu, že proti takémuto postupu sa vyjadrili viacerí členovia vlády vrátane vicepremiéra Ivana Mikloša. Minister zdravotníctva Roman Kováč však iba tlmočil názor, že do diania nemôže zasiahnuť, teda exekúcie nemôže zrušiť. Vychádza z toho, že zdravotníctvo tlačí pred sebou nabaľujúcu sa guľu dlhov, nalieha na nich Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), lebo viaceré zámery a reformné projekty sa nedostávajú z papiera do reálnej roviny. Nehovoriac o tom, že viacero organizácií dáva do konkurzu samotnú VšZP. Predseda výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Jaroslav Volf v rozhovore pre Hd vysvetlil, že niekoľko dní pred začatím konkurzného konania v PPS Detva nepovažuje exekúcie za východisko. „Za tým je buď len záujem exekútora vytvoriť si

priestor na províziu,

no nemožno vylúčiť ani záujmy tých, ktorí už na chode fabriky boli zainteresovaní a teraz chcú takouto lacnou cestou majetok strojární postupne odkúpiť a vybrakovať najcennejšie časti podniku.“ Správna rada VšZP bola ochotná stiahnuť exekúciu, ale len vtedy, keby sa ešte v piatok podpísal nový splátkový kalendár. Podľa J. Volfa by to síce bolo možné vnímať ako ústretové gesto, ale v praxi nesplniteľné. Predstavenstvo PPS Detva totiž odstúpilo a Krajský súd v Banskej Bystrici zablokoval spoločnosti DMD FIN (ako stopercentnému majiteľovi PPS Detva) možnosť nateraz zasahovať do diania strojárskej firmy. Za tejto situácie preto nemožno reálne očakávať, že by predstavitelia DMD FIN začali rokovať s VšZP. J. Volf zároveň však priznal, že exekúcia ani z hľadiska rezortu zdravotníctva nemá reálny podklad. „Suma, za ktorú sa mali predať stroje a zariadenia v exekúcii, nemala presiahnuť ani 10 mil. Sk, a takýto balík kolaps zdravotníctva neodvráti a neposunie z epicentra problémov ani samotnú poisťovňu.“ Podľa J. Volfa súčasná vládna koalícia by sa skôr mala snažiť tento proces zastaviť. Doslova povedal, že jediným východiskom je čo najskoršie

vyhlásenie konkurzu

príslušným krajským súdom. Tento zásadný krok môže vytvoriť východiskovú pozíciu na to, aby sa ľuďom vyplatili mzdy z garančného fondu. Samozrejme, za predpokladu, že by sa v konkurznom procese našiel strategický investor, vstúpil do PPS Detva Holding aj s novým programom, ktorý by znamenal zamestnanosť a zabránil definitívnemu krachu fabriky. Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v prijatom uznesení vyzval ministra hospodárstva, aby predložil výboru správu s analýzou príčin súčasného stavu. Prezident FNM SR Jozef Kojda spolu s Ľubomírom Harachom by mali do 25. apríla predložiť poslancom opatrenia, ako chcú situáciu riešiť. Strojári vinia za súčasný stav vo firme Ministerstvo hospodárstva SR, predstaviteľov DMD Holding, DMD FIN a PPS Detva Holding. Blížiace sa valné zhromaždenie DMD Holding by sa malo zaoberať aj vrátením sa dcérskej spoločnosti DMD FIN k matke, ako jedno zo zásadných postupov na riešenie zložitej situácie v strojárskych podnikoch zlúčených pod DMD Group. Oslovili sme Júliusa Tótha, do roku 1999 predsedu dozornej rady PPS Detva. „Neviem pochopiť, aký

praktický dosah

na riešenie situácie v PPS Detva by mohlo mať sfúzovanie DMD FIN s DMD Holding?! DMD FIN už dva roky mimoriadne finančne pomáhal Detve. Čo by prinieslo presťahovanie dcérskej spoločnosti DMD FIN k matke DMD Holding, keď táto nemá ani korunu?! Jedinou pomocou je do Detvy naliať peniaze.“

Základným problémom slovenských firiem je naozaj narušený „krvný obeh“ v ich organizme - teda bolestivé diery v toku peňazí. Ak si však niekto myslí, že dobrým „sústom“ pre zahraničného investora bude podnik v konkurze, je na omyle. Každý priemyselník potvrdí, že oživiť podnik, ktorý nepracuje, je podstatne zložitejšie a nákladnejšie, ako jeho „znovuzrodenie“ formou ozdravného procesu takpovediac za pochodu. Tento názor J. Tótha vychádza z toho, že na rozdiel od ČR sme zaspali v reštrukturalizácii hospodárstva ako celku. Presunuli sme

zlé úvery z bánk

do Slovenskej konsolidačnej len preto, aby sme ich mohli rýchlo a lacno predať. Zreštrukturalizovali sme bankový sektor bez toho, aby sme vec dotiahli do konca, do podnikovej úrovne. Dnes na ozdravenie podnikov nemáme peniaze. Vláda odkladá aj návrh Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR vytvoriť na tento účel Slovenský fond rizikového kapitálu. „Myslím si, že keby sa mohli použiť prostriedky z tohto fondu, mohli byť vybrané osamostatnené časti aj v PPS Detva (výroba vysokozdvižných vozíkov či nástrojáreň) oživené a pripravené na predaj zahraničnému záujemcovi.“ Je preto otázne, či ZPZ dotlačí vládu, aby si osvojila myšlienku vytvorenia reštrukturalizačného fondu. Platí to aj pre Detvu. Ak nemal doteraz dostatok peňazí DMD Holding ani DMD FIN či FNM, o to viac vystupuje do popredia nutnosť vytvoriť spomínaný fond na reštrukturalizáciu, z ktorého by sa financovala aspoň „prvá pomoc“ - operácia, ktorá by zlepšila zdravotný stav fabriky do takej miery, že zahraničný investor bude

ochotný platiť

ďalšie operácie, regeneráciu a celkové zlepšenie kondície. V Podpolianskych strojárňach totiž stále nie je skončená zásadná reštrukturalizácia, ktorú vláda M. Dzurindu avizuje už od roku 2000. Predstavitelia FNM sú stále presvedčení, že plánovaná reštrukturalizácia v rámci DMD sa (aj napriek blížiacim sa voľbám) uskutoční ešte do polovice tohto roka, teda v júni až júli. Možné to bude iba vtedy, ak vláda „zablokuje“ štátnych úradníkov na ministerstvách a zvyšných šesť mesiacov porady ekonomických ministrov sa pokúsia využiť na to, aby sa priamo s predstaviteľmi priemyselných zväzov pokúsili vytiahnuť z ohňa aspoň tie najhorúcejšie gaštany. Ten pod Poľanou páli obidve ruky.

Tibor Bucha

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 11. 4. 2002: Bratislava 99,88, Sliač 97,96, Košice 98,94, Poprad 93,49, za 12. 4. 2002: Bratislava 99,02, Sliač 97,23, Košice 98,57 Poprad 92,89, za 13. 3. 2002: Bratislava 98,49, Sliač 96,73, Košice 98,06, Poprad 92,35.Údaje poskytuje SPP.

Amsterdamdážď9
Aténypolooblačno22
Belehraddážď16
Berlínobčasný dážď 8
Bratislavaoblačno13
Bruselprehánky9
Budapešťoblačno12
Bukurešťdážď15
Frankfurtdážď6
Helsinkidážď13
Istanbuldážď21
Kodaňdážď11
Kyjevzamračené15
Lisabonpolojasno17
Londýnprehánky9
Madridpolooblačno17
Milánodážď12
Moskvazamračené16
Osloprehánky5
Parížprehánky8
Prahaoblačno 10
Rímoblačno16
Sofiadážď12
Štokholmdážď9
Varšavadážď16
Viedeňoblačno14
Záhreboblačno11
Ženevaobčasný dážď10

Počasie

Dnes bude veľká, na západe časom zmenšená oblačnosť. Zrána hmlisto. Miestami prehánky alebo občasný dážď, možnosť ojedinelých búrok. Najvyššia denná teplota 12 až 17, vo výške 1500 m okolo 4 stupňov. Západný až severozápadný, na východe južný vietor 3 až 5 m/s. V utorok bude naďalej prevažne oblačno, miestami občasný dážď, ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota 10 až 6, najvyššia denná teplota 13 až 17 stupňov. V stredu bude oblačno až polooblačno, prehánky len ojedinele, možnosť búrok. Nočná teplota 9 až 5, najvyššia denná teplota 14 až 18 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.02 a zapadne o 19.43 hod.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.